Do 4 rokov liek na alzheimera: Skúma ho slovenský lekár, takto funguje

Nie normálne starnutie: Lekár o drobnostiach, ktoré môžu veštiť alzheimera

Skorý signál alzheimera sa ukáže 20 rokov vopred: Lekár radí, čo si všímať

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Váš ústav je súčasťou tímu, ktorý vyvinul vakcínu proti Alzheimerovej chorobe. Na akom princípe funguje?

Náš Neuroimunologický ústav SAV mal možnosť participovať na predklinickom výskume vakcíny AADvac1 proti proteínu tau, ktorá má potenciál zastaviť progresiu Alzheimerovej choroby. Vakcína stimuluje imunitnú odpoveď, ktorá vedie k&nbsp;produkcii špecifických protilátok rozpoznávajúcich patologické formy proteínu tau v&nbsp;mozgu pacientov s&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/ako-zabojovat-proti-demencii-odbornik-radi-robit-jednu-vec" target="_self">Alzheimerovou chorobou</a>. Protilátky dokážu rozlišovať medzi zdravými a&nbsp;chorými formami proteínu tau, preto je vakcína veľmi bezpečná. Samotnému vývoju prvej vakcíny sa venuje biotechno­logická firma AXON Neuroscience.

V&nbsp;akom štádiu je výskum?

Vakcína má za sebou dve fázy klinického skúšania. Ukázali sme, že je bezpečná a&nbsp;stimuluje produkciu veľkého množstva protilátok, dokáže zastaviť neurodegeneráciu a&nbsp;zápalové procesy v&nbsp;mozgu. Zároveň sme zaznamenali spomalenie zhoršovania kognitívnych funkcií. Výsledky sme publikovali v&nbsp;elektro­nickej forme časopisu <a rel="noopener" href="https://www.thelancet.com/journals/ebiom/article/PIIS2352-3964(23)00489-9/fulltext" target="_self">Lancet</a> a&nbsp;zároveň sme ich prezentovali na prestížnej konferencii CTAD 2023 v&nbsp;americkom Bostone, kde bola naša prednáška vybraná medzi najzaujímavejšie novinky v&nbsp;oblasti klinického skúšania nových liekov. Momentálne pracujeme na tom, aby sme sa posunuli do ďalšej fázy klinického vývoja, ktorá už môže garantovať priebežné schválenie regulačnými orgánmi v&nbsp;Spojených štátoch aj v&nbsp;Európe.

Kedy bude schválená a&nbsp;bude sa môcť začať používať?

Našou ambíciou je získať predbežné schválenie do štyroch až piatich rokov, ale rozhodujúce slovo majú vždy regulačné orgány.

Bude určená pre pacientov alebo aj ľudí s&nbsp;rizikovými faktormi ešte bez ochorenia?

Vakcína je určená pre všetkých pacientov, ktorí spĺňajú biologické kritériá Alzheimerovej choroby, to znamená, že sú pozitívni na špecifické biomarkery – amyloid, proteín&nbsp;tau. V&nbsp;prípade, že potvrdíme terapeutickú účinnosť, chceme sa sústrediť aj na prevenciu.

Aké sú príčiny vzniku demencie a&nbsp;Alzheimerovej choroby? Zaváži skôr spôsob života alebo&nbsp;existuje genetická predispozícia?

Demencia je pestré ochorenie, ktoré má rozmanité príznaky a&nbsp;príčiny. Alzheimerova choroba je len jedna z&nbsp;mnohých foriem demencie. Je najznámejšia, pretože je najčastejšou príčinou, postihuje približne 60 percent pacientov s&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/spievate-alebo-hrate-hudobny-nastroj-vyrazne-tak-podporujete-funkcie-mozgu" target="_self">demenciou</a>. Len 5 percent prípadov je viazaných na mutácie na troch známych génoch, ostatné formy Alzheimerovej choroby sú sporadické, ale tiež môžu byť spôsobené kombináciou rizikových variantov niektorých génov. Niektoré z&nbsp;nich poznáme – ApoE4, iné čakajú na svoje objavenie.

Dá sa včas odhaliť, že budem trpieť demenciou alebo že už u&nbsp;mňa skryto prebieha?

Demencie vznikajú 15 až 20 rokov pred objavením sa prvých príznakov. Takže ochorenie z&nbsp;väčšej časti prebieha nenápadne bez viditeľných klinických príznakov. V&nbsp;okamihu, keď pacien­ti prichádzajú k&nbsp;lekárovi s&nbsp;prvými symptómami, sú už niektoré štruktúry mozgu výrazne poškodené. Mozog dokáže dlhodobo ukrývať svoje problémy, a&nbsp;preto sa snažíme osvetou presvedčiť rodinných príslušníkov, aby neotáľali a&nbsp;navštívili lekára so svojím príbuzným, ktorý začína mať problémy s&nbsp;pamäťou, rečou alebo orientáciou v&nbsp;čase a&nbsp;priestore. Demencia nepredstavuje prirodzenú formu starnutia, je to ochorenie, ktorému musíme venovať dostatočnú pozornosť.

V&nbsp;niektorých štúdiách sa zistil napríklad súvis ne­skoršej demencie s&nbsp;častými zápchami, paradontózou, so spánkovým apnoe. Jedna z&nbsp;nich naznačuje, že ľudia očkovaní proti vírusu herpes zoster majú nižšiu pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby. Spája sa zvýšené riziko demencie aj s&nbsp;ochoreniami, ktoré napohľad nesúvisia?

S&nbsp;informáciami, ktoré často sprevádza nálepka – vedecky overené, je potrebné pracovať opatrne. Mnohé vedecké články majú experimentálnu povahu a&nbsp;často sú vzdialené tomu, čo sa v&nbsp;skutočnosti odohráva v&nbsp;mozgu pacienta s&nbsp;Alzheimerovou chorobou. A&nbsp;to aj napriek tomu, že majú výborné marketingové krytie. Vo všeobecnosti platí, že za ochorením stojí imunitný systém, ktorý sa nedokáže vyrovnať s&nbsp;neurodegeneračnými procesmi, ktoré počas starnutia vznikajú v&nbsp;mozgu. Mozgová imunita dokáže zmierniť postup neurodegeneratívnych zmien alebo ho môže výrazne urýchliť. Rôzne zápalové procesy a&nbsp;infekcie môžu modulovať imunitný systém, ale o&nbsp;výsledku napokon rozhoduje naša genetika a&nbsp;niektoré benefity, ktoré nám prinášajú naše mamky, teda prirodzený pôrod, dojčenie, ale aj okolité prostredie a&nbsp;naše mentál­ne nastavenie. Mozgové procesy významne ovplyvňuje aj zdravie nášho čreva. Filozofia, ktorá sprevádza západnú spoločnosť, že tráviaci trakt je odpadová rúra, sa ukázala ako nesprávna.

Mám riziko demencie aspoň do istej miery vo vlastných rukách? Dá sa jej predísť konkrétnymi opatreniami?

Existujú rizikové a&nbsp;protektívne faktory. Medzi rizikové patrí prakticky všetko, čo súvisí s&nbsp;nezdravým životným štýlom – obezita, vysoký krvný tlak, diabetes, sedavý spôsob život, pasívny prístup k&nbsp;životu, depresia a&nbsp;mnohé ďalšie nástrahy. Naopak, radostný, aktívny a&nbsp;zdravý spôsob života poskytujú mozgu podporu a&nbsp;ochranu. Mentálna pohoda a&nbsp;zdravá diéta tvoria silný tandem, ktorý spolu s&nbsp;našou genetikou dokážu namiešať dokonalý elixír večnej mladosti našej mysle.

Ako by mala taká diéta vyzerať?

Je paradoxom doby, že mnohí veľmi vzdelaní ľudia považujú zdravé stravovanie za šibalstvá módnych trendov. Napriek tomu, že veda jednoznačne preukázala, z&nbsp;čoho by mala naša strava pozostávať – dostatok vlákniny, ovocie, zelenina, celozrnné výrobky, orechy, ryby a&nbsp;podobne. Slovenská gastronómia je príkladom ignorovania vedeckých poznatkov. Obsahuje vysoký obsah živočíšnych tukov s&nbsp;dominantným postavením mliečnych a&nbsp;mäsových pokrmov. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú aj športové aktivity, pri ktorých sa uvoľňuje veľké množstvo podporných faktorov.

Ako vraví docent Žilka, v&nbsp;súčasnosti môžu pacienti užívať lieky, ktoré zmierňujú príznaky ochorenia – to je symptomatická terapia. „Po čase však strácajú svoju účinnosť, keďže nie sú schopné zastaviť neurodegeneračné procesy v&nbsp;mozgu. Aj preto v&nbsp;súčasnom vývoji nových liekov dominuje <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/slovenski-doktori-dokazu-pomoct-pacient-musi-urobit-jednu-zakladnu-vec" target="_self">imunoterapia</a> – protilátky alebo vakcíny, ktorá dokáže odstrániť z&nbsp;mozgu toxické amyloidové povlaky. Terapia však nedokáže ochorenie zastaviť. Prvý liek lecanemab bol schválený americkou Správou pre potraviny a&nbsp;lieky v&nbsp;roku 2023. Očakáva sa, že v&nbsp;Európe by mohol byť schválený na začiatku tohto roka. O&nbsp;jeho úspechu na európskom trhu napokon rozhodne cenová politika, keďže liek je pomerne drahý a&nbsp;podáva sa vnútrožilovo. Vo vývoji je aj génová terapia a&nbsp;lieky zamerané na modulovanie imunitného systému. Na prvé výsledky ukazujúce účinok terapie si však ešte budeme musieť počkať.“

Lecanemab je druhým schváleným liekom, ktorý rieši príčinu ochorenia, upozorňuje výskumník. „Prvým liekom bol aducanumab, avšak jeho použitie v&nbsp;klinickej praxi má svoje limity, keďže je ešte raz potrebné preveriť účinnosť lieku. V&nbsp;záverečnom klinickom skúšaní neboli výsledky účinnosti jednoznačné. Z&nbsp;toho pohľadu vnímame lecanumab ako prvý úspešný liek, ktorý budú môcť pacienti, ktorí spĺňajú kritériá, využívať na spomalenie Alzheimerovej choroby.“

Do 4 rokov liek na alzheimera: Skúma ho slovenský lekár, takto funguje

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Do 4 rokov liek na alzheimera: Skúma ho slovenský lekár, takto funguje

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Môže spustiť alzheimera: Obľúbený ranný návyk zmenšuje mozog, zistili vedci

Psychológ o déjà vu: Môže byť signál výnimočnosti, no i veštiť ochorenie

Nezvyčajný príznak demencie. V sprche buďte ostražitý

Stačí 2x týždenne! Táto chôdza dokáže spomaliť chorobu, ktorá vás okráda o pamäť

Vylepší cukor i krvný tlak. Dôležitý minerál nájdete v obyčajnej potravine

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás