Adriana Fábryová

Výrobky zo pšenice, ale aj z iných obilnín, najmä chlieb, pečivo, cestoviny, živia väčšinu ľudstva. Pšenica sa začala vo veľkom pestovať a konzumovať už aj v Číne či Indii, kde ešte donedávna dominovala v strave tradičná ryža.

Pred 5000 rokmi tvorila pšenica len malú časť nášho jedálneho lístka. Asi takú, ako dnes proso. Lenže ľudia ju neustále šľachtili, takže vznikali nové odrody. Ale ešte aj naši rodičia jedli inú pšeničnú múku ako my. V súčasnosti je dramaticky prešľachtená. Farmári pestujú druhy, ktoré rastú rýchlejšie, sú odolnejšie voči škodcom a suchu, dajú sa ľahšie priemyselne spracovať.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/chudnutie/gluten-free-detox-dobre-zvazte-presli-ste-fit-muky-bez-lepku-strazte-si-kila.html">Špecialistka na výživu: Prešli ste na FIT múky bez lepku? Strážte si kilá!</a>

Chromozómová sada pšeničného zrna sa od počiatkov jej pestovania znásobila až 6 ráz. Dnes obsahuje vyše 103 000 génov. Pre porovnanie: človek má 23 000 génov, mrkva, proso, kukurica a ryža 19 000 až 39 000. Na gény sa viažu proteíny. „Nových" bielkovín v dnešnej pšenici pribúda a na každú z nich môže náš imunitný systém reagovať precitlivene. To je dôvod, prečo sa pšeničné zrno stalo spúšťačom mnohých zažívacích problémov a chorôb nielen tráviaceho systému.

Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí sa snažia obmedzovať v strave obilniny, pretože múka z nich obsahuje okrem iného cukry, z ktorých sa priberá. Ale to je len jedna strana mince.

Pšenica a iné obilniny, napríklad raž či špalda, obsahujú proteín, ktorý sa volá glutén, po slovensky lepok. Geneticky predisponovaní ľudia naň majú intoleranciu, teda neznášanlivosť. Pôsobením lepku sa aktivuje imunitný systém a tvoria sa protilátky, ktoré poškodzujú sliznicu tenkého čreva. To má za následok poruchu vstrebávania živín. Sliznica môže byť úplne vyhladená, bez klkov. U detí sa prejavuje najmä hnačkami, bolesťami brucha, neprospievaním a chudnutím, ale aj nafukovaním, vracaním či zápchou, poruchami rastu. Črevné prejavy sa však pri celiakii objavujú len asi v tretine prípadov, skôr u detí ako u dospelých. K najčastejším mimočrevným prejavom patrí málokrvnosť, rednutie kostí, poškodenie pečene, autoimunitný zápal štítnej žľazy, afty v ústnej dutine, neplodnosť u žien, depresie. U dospelých môže ceiliakiu spustiť ochorenie, operácia, pôrod, stres. Veľa celiatikov má aj laktózovú intoleranciu.

Čítajte aj: <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zdrave-jedlo/s-celiakiou-bezlepkovy-chlieb-nestaci-poznate-omrvinkove-pravidlo.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)" title="Odkaz sa otvorí v novom okne">Pri celiakii bezlepkový chlieb nestačí. Poznáte omrvinkové pravidlo?</a>

Celiakiu, teda neznášanlivosť lepku, zaraďujú odborníci k autoimunitným ochoreniam, čo znamená, že organizmus si vytvára protilátky proti vlastným tkanivám, ktorých sa lepok dotkol. Je to akési sebapoškodzovanie organizmu. Jedinou terapiou je prísna, celoživotná bezlepková diéta. Vedci pracujú na liekoch proti celiakii, zvášť sľubná je pilulka, ktorá brzdi transglutaminázu. Na jej vývoji pracuje 18 európskych centier.

Nie všetky spomínané prejavy však musia signalizovať celiakiu. Podobné príznaky majú aj iné ochorenia tráviaceho traktu. Napríklad pri hnačkách môže ísť o zápalové ochorenia čreva infekčného alebo neinfekčného pôvodu. Pri bolestiach brucha musia lekári myslieť aj na zápal žalúdka, vredovú chorobu či na potravinové alergie.

Ďalšie zdravotné problémy v súvislosti so pšenicou ►►►

Od celiakie musíme rozlíšiť klasickú potravinovú alergiu na pšenicu. Alergická reakcia príde o niekoľko minút po kontakte s obilninou. Príznakmi sú začervenanie, opuch, dýchavičnosť, škrabanie, ale aj bolesti brucha. Ak testy alergiu potvrdia, treba sa jej v budúcnosti vyhýbať. Častejšie ju majú pekári a ľudia pracujúci v potravinárskom priemysle, neformálne sa hovorí o "astme pekárov".

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zdrave-jedlo/mate-dilemy-z-lepku-dietne-chyby-vam-mozu-zruinovat-zdravie-varuju-odbornici.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Máte dilemy z lepku? Diétne chyby vám môžu zruinovať zdravie, varujú odborníci!</a>

Oveľa častejšia je však atypická alergia na pšenicu. Nezriedka sa spája so syndrómom dráždivého čreva, ktorý má podľa niektorých štúdií až 15 až 30 % populácie. Alergiológovia a gastroentrerológovia sa vo svojej praxi stretávajú s pacientmi, ktorí majú problémy porovnateľné s chronickým zápalom žalúdka. Trpia bolesťami brucha, nadúvaním, plynatosťou, striedavo zápchou a hnačkou a pocitom plného čreva. Tieto problémy sa neprejavujú hneď po konzumácii, ale po hodinách až dňoch. Výrazne ovplyvňujú kvalitu života pacientov, lebo sú sústavne prítomné a lekári nevedia nájsť ich príčinu. Veľa odborníkov postihnutých neberie vážne a považuje ich za hypochondrov, lebo laboratórne výsledky, endoskopické vyšetrenie žalúdka a čreva či iné zobrazovacie metódy neukážu žiadne patologické zmeny.

Mnohí pacienti s diagnózou atypickej alergie na pšenicu alebo so syndrómom dráždivého čreva, či už oficiálne existuje alebo nie, ošetrujúcim lekárom potvrdili, že po hladovke ich problémy ustúpili. Existuje štúdia, keď lekári pacientom nasadili skúšobne diétu, ktorá obsahovala len ryžu, zemiaky, vodu, olivový olej a trochu soli. Potom im cez tráviacu rúru a žalúdok zaviedli do tenkého čreva endoskopickú sondu.

Počas vyšetrenia pacienti konzumovali potraviny, ktoré boli v podozrení, že spúšťajú ťažkosti - napríklad výrobky z pšeničnej múky, mlieka, zo sóje. Lekári pomocou endoskopu pozorovali reakciu sliznice tenkého čreva. Dve tretiny pacientov reagovali v priebehu pár sekúnd viditeľným zápalom. Poškodenie sliznice vyzeralo ako pri ťažkej potravinovej alergii. Až 60 % testovaných osôb reagovalo na pšenicu. Problém diéty je v tomto prípade v tom, že pacient ju nemôže dodržať viac ako 4 týždne, inak by trpel jeho črevný mikrobióm.

Vedci predpokladajú, že - odhliadnuc od celiakie a potravinovej alergie - zrejme existuje aj ďalšia zápalová skupina ochorení, ktorú spúšťajú pšeničné bielkoviny. Sú pacienti, ktorí majú podobné príznaky ako pri celiakii, ale nastúpia skôr a pri bezlepkovej alebo nízkolepkovej diéte sa ich problémy zmiernia, alebo výrazne ustúpia. Dokázateľne však nemajú celiakiu ani alergiu.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/chudnutie/vysadili-ste-lepok-chudnete-mozno-si-robite-horsie-ako-myslite.html">Vysadili ste lepok a chudnete? Možno si robíte horšie, ako myslíte</a>

Vedci pátrali v pšenici aj po iných bielkovinách okrem gluténu, ktoré by v organizme mohli spustiť zápal, a objavili ďalšie proteíny - ATI, odborne inhibítory amylázy a trypsínu. ATI senzitivita je neceliatická gluténová intolerancia. Pšenica obsahuje asi 10 % bielkovín. Z toho 85 % sú gluténové bielkoviny, 15 % negluténové. Z nich tvoria asi 3 % ATI bielkoviny, ktoré, zdá sa, tiež spúšťajú zápalové procesy v tele, ale črevo opúšťajú a cez krvné riečisko a putujú aj do iných orgánov. Môžu preto byť príčinou, alebo jednou z príčin zápalových, autoimunitných a metabolických ochorení ako je cukrovka 2. typu, stukovatenie pečne, zápalová fibróza pečene pľúc, reumatoidná arttritída, lupus, ale aj peľové a potravinové alergie. Zatiaľ je známe, že všetky druhy obilnín, ktoré obsahujú glutén, obsahujú aj ATI.

Daignostika je náročná, väčšinou ide len o vylúčenie celiakie či potravinovej alergie na pšenicu. Klinické štúdie hovoria, že po nízkogluténovej alebo bezgluténovej diéte sa pacientom prejavy zlepšili. Hoci zatiaľ ide len o predpoklady, ktoré sa opierajú o najnovšie poznatky, mohli by z nízkopšeničnej diéty profitovať všetci pacienti s tráviacimi problémami. ATI zložky patria k lepkovým a sú presne tie, ktoré obsahujú cestoviny, chlieb, pizza, koláče. Na rozdiel od celiakie, odborníci si zatiaľ nemyslia, že by ste si museli dávať pozor aj na skryté látky, napríklad v omáčkach zahusťovaných múkou. Ak sa do 4 týždňov váš stav nezlepší, vráťte sa k pôvodným stravovacím zvyklostiam.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/koniec-bezlepkovej-diety-australii-testuju-vakcinu-proti-celiakii.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Koniec bezlepkovej diéty? V Austrálii už testujú vakcínu proti celiakii</a>

Proteíny z pšenice či z iných obilnín môžu však nemusia mať za následok vaše ťažkosti či ochorenia. Nerobme hon na pšenicu! Intolerancia lepku, teda celiakia, sa týka podľa dostupných údajov len 1% celosvetového obyvateľstva. Ešte menšiu rolu hrá podľa odborníkov klasická pšeničná alergia. Postihuje asi 0,2% populácie. Zdá sa však, že 2 nové ochorenia súvisiace s obilninovými bielkovinami, sú častejšie. Atypická pšeničná alergia, ktorú majú väčšinou ľudia s dráždivým črevom, tvorí podľa štúdií asi 5%, a ATI senzitivita tvorí asi 15%.

Tráviace problémy, ekzém či migréna? Môže byť za tým nebezpečne prešľachtená potravina

Výber pre vás