Striedavé chudnutie a priberanie k Ľubomírovi už akosi patrilo. Keď sa zaťal, dokázal zhodiť aj 40 kíl. Paradoxne sa mu to darilo aj vtedy, keď pracoval v pizzerii. „Robil som <a href="https://www.foodpanda.sk/city/zilina" target="_blank" rel="noopener">rozvoz jedla</a> a moja životospráva bola káva a cigareta na raňajky, mäso so zeleninou na obed a na večeru len minimum jedla. Zo 140 som schudol na 105 kíl,“ spomína mladý rušňovodič. Ako vraví, o nejakom správnom či racionálnom chudnutí ani nechyroval. Jednoducho hladoval, no len čo s prísnym režimom prestal, kilá išli rýchlo naspäť. Až ho vysmiala jeho osobná domáca váha! Ale po poriadku.

Ľuboš nebol nikdy ako prútik. Hoci od prvej triedy základnej školy aktívne športoval a&nbsp;desať rokov hral ľadový hokej, vždy bol skôr bucľatý ako štíhly. „Vďaka športu som však nepriberal. Aj lekárka sa čudovala, že napriek toľkému pohybu nechudnem. No ja som rád papal. Pokojne som sa naobedoval doma a&nbsp;potom som šiel hore k&nbsp;dedkovi a&nbsp;dal som si ešte jeden obed. Šport bol čosi ako poistka na granáte. A&nbsp;tú som odistil, keď som si zranil koleno,“ spomína Ľuboš, čo odštartovalo jeho priberanie.

Po zranení kolena mu už hokej nešiel tak ako predtým. Chvíľu sa trápil, no nakoniec dal žilinskému športovému klubu zbohom. A&nbsp;kilá hneď išli hore. Vo svojom tučnom tele sa Ľuboš necítil dobre a&nbsp;bolo mu až trápne, keď stretol niekoho, kto ho poznal aj v&nbsp;lepšej forme. Chudol a&nbsp;opäť priberal, no posledné roky už len to druhé. „Môj deň bolo asi osem hodín v&nbsp;práci, osem hodín pri počítači a&nbsp;osem hodín spánku. Len čo som otvoril oči, zapol som PC. Pri ňom som aj jedol, von som takmer nechodil. Nemal som si poriadne ani čo obliecť, v&nbsp;tých obrovských šatoch som vyzeral hrozne. Keď naši išli na nejakú rodinnú oslavu, odmietal som ísť s&nbsp;nimi. Príbuzní mi len dohovárali, aby som schudol.“

Po odchode z&nbsp;pizzerie sa Ľuboš zamestnal ako rušňovodič. Hoci s&nbsp;vlakom prekonával stovky kilometrov, jeho vlastný pohyb bol minimálny. „V&nbsp;podstate je to sedavé zamestnanie, navyše nepravidelné. Aj stravovanie bolo teda nepravidelné. Jedával som paštéty, tresku s&nbsp;rožkami, rád som si v&nbsp;bufete kupoval donutky, dobošky. To bola doslova atómovka na moju hmotnosť. Každý rok som nabral tak 15 až 20 kíl.“ Keďže dovtedy vždy dokázal svoje kilogramy skrotiť, ani teraz sa až tak netrápil. „Mama s&nbsp;otcom ma stále nabádali, aby som si dával pozor, lebo prídu zdravotné problémy. Otec, ktorý vždy takmer presne odhadol, koľko vážim, mi začal tvrdiť, že už sa blížim k dvesto kilám. Ja som bol presvedčený, že mám tak stopäťdesiat.“

Keď sa Ľuboš odhodlal vytiahnuť doma osobnú váhu, bol to pre neho šok. „Vážila do hmotnosti 180 kg, no keď som sa na ňu postavil, vypísala mi ‚Error‘! Čože? Mám viac ako stoosemde­siat? Bol som zhrozený. Okamžite som bežal k počítaču a začal pátrať, či nehľadajú ľudí na kasting do Extrémnych premien v Markíze. Do desiatich minút som sa prihlásil! Asi to bol osud alebo som mal šťastie, no pre koronu sa rok predtým šou nenatáčala a niekoľko ľudí z tých, čo boli pôvodne vybraní, sa odhlásilo. Vďaka tomu som sa do Extrémnych premien dostal aj ja.“ Nebolo to však úplne jednoduché. „Vlastne som si myslel, že ma spomedzi uchádzačov vyradia. Než sa začalo nakrúcať, zranil som si pri práci v záhrade chrbticu a&nbsp;pre bolesti som sa ledva hýbal. Vydržal som stáť na nohách asi dve minúty. Keďže som sa nezmestil do MR prístroja, museli mi spraviť CT, ukázalo sa, že mám vysunutú platničku,“ opisuje Ľuboš zdravotné ťažkosti. Tréner Maroš Molnár však pre neho dokázal vypracovať taký súbor cvičení, že nezaťažili chrbát a,&nbsp;naopak, ešte mu pomohli z&nbsp;bolestí sa dostať. Do Extrémnych premien nastúpil Ľuboš Sedliačik so 193 kilami živej váhy.

Rok trvajúca šou obrátila život mladého rušňovodiča doslova hore nohami. Stal sa jej druhým najúspešnejším účastníkom, keď schudol šialených 108 kilogramov. Počas nakrúcania sa zaľúbil do ďalšej účastníčky Jessicy, osamostatnil sa a&nbsp;z&nbsp;rodičovského domu sa presťahoval do bytu v&nbsp;Bratislave, kde býva spolu s&nbsp;priateľkou. Podstúpil plastickú operáciu na odobratie nadbytočnej kože z&nbsp;brucha a&nbsp;pŕs a&nbsp;zvažuje, že prácu rušňovodiča vymení za čosi iné. Má už plán. A&nbsp;opätovné pribratie mu vraj už nehrozí.

„S&nbsp;Jessicou sme sa pri chudnutí vzájomne podporovali. Deväťdesiat percent úspechu je v&nbsp;hlave. Ak sa tam nastavíte, dokážete dodržať aj predpísanú stravu. A&nbsp;opäť, strava je deväťdesiat percent a&nbsp;pohyb desať percent na ceste ku schudnutiu. Lebo ak jete, čo chcete, môžete cvičiť do haleluja a&nbsp;neschudnete,“ vysvetľuje Ľuboš, že dnes už aj vďaka výživovému poradcovi Michalovi Páleníkovi dobre vie, ako si má vyskladať zdravý jedálniček, a&nbsp;dokáže odhadnúť, koľko toho môže pojesť. Niektoré potraviny si stále váži, iné už „má v&nbsp;oku“. A&nbsp;svoju novú hmotnosť, okolo 85 kíl, si drží aj vďaka cvičeniu tri-štyrikrát týždenne. „Keď som sa videl po operácii, pozošívaný ako plátenné vrece na zemiaky, cítil som sa mizerne. Vyčítal som si, ako som mohol dopustiť, že tak strašne vyzerám. Teraz je však už koža zahojená a&nbsp;vyzerá to pekne. Užívam si schudnutie a&nbsp;aj to, že môžem normálne žiť, športovať, chodiť na výlety,“ teší sa Ľuboš, ktorý zhodením 108 kilogramov zvládol druhú najväčšiu premenu za históriu Extrémnych premien.

Ako pomohol Ľubošovi plastický chirurg? &gt;&gt;&gt;&gt;

Po dramatickom schudnutí ostala na Ľubošovi visieť nadbytočná koža. Odstránil mu ju plastický chirurg Martin Boháč.

Koľko nadbytočnej kože ste odstránili?

Ľubošovi sme urobili estetickú korekciu trupu. Trápila ho naj­viac nadbytočná koža v&nbsp;oblasti brucha, ale aj ovisnuté prsia. Spolu sme mu odstránili 5 500 g kožných tukových nadbytkov.

Nebola nádej, že sa mu koža vďaka priro­dzenej elasticite vráti do normálu aj bez operácie?

Ak človek schudne taký zásadný objem váhy ako Ľuboš a&nbsp;ani po dostatočnom časovom odstupe sa tak nestane, navyše mal strie, ktoré sú známkou zníženej elasticity kože, tak ďalšie napnutie kože do normálu je veľmi málo pravdepodobné.

Išlo v rámci vašej praxe o mimoriadne veľký zákrok?

Všetky operácie po masívnom schudnutí sú, čo sa týka rozsahu, asi najväčšie operácie v&nbsp;plastickej chirurgii. Pri nich môžeme odstrániť kožné tukové nadbytky do šesť až osem percent telesnej váhy pacienta. Tak to bolo aj u&nbsp;Ľuboša, aby nedošlo k&nbsp;zvýšeniu komplikácií. Takí pacienti, ako je Ľuboš, už dnes nie sú vôbec zriedkavosťou. V&nbsp;mojej praxi dokonca stretávam pa­cientov, ktorí vo svojom príbehu zdolali aj väčšie váhové úbytky.

Ľuboš bol krátko po operácii zhrozený, že vyzerá ako „pozašívané plátenné vrece zemiakov“. Ako dlho zvykne po takomto zákroku trvať rekonvalescenia?

Ak je pacient na zákrok pripravený zo zdravotného aj psychického hľadiska, je dobre tolerovaný a&nbsp;rekonvalescencia je relatívne rýchla, okolo 14 až 21 dní. S&nbsp;tým korešponduje aj možnosť návratu do zamestnania. Všetko však závisí aj od individuálnych faktorov. V&nbsp;období rekonvalescencie je najdôležitejší pokojový režim a&nbsp;zvýšená hygiena operovaných oblastí. Aj nosenie kompresnej bielizne je dôležitým pooperačným faktorom, ktorý pomáha k&nbsp;lepšiemu hojeniu tkanív. Kompresnú bielizeň odporúčame nosiť minimálne 4 až 6 týždňov, pokojne aj dlhšie. Vyzrievanie jaziev však trvá niekoľko mesiacov až rokov. Platí pravidlo, že čím dlhší čas uplynie od operácie, tým su jazvy menej viditeľné. Jazva ako taká však už nikdy nezmizne úplne.

Ľuboš zhodil 108 kg a začal úplne nový život. Pomohla mu láska!

Výber pre vás