Škodí srdcu a dvíha tlak? Dehydruje? Alebo chráni pred rakovinou, aterosklerózou či cukrovkou?
Najčastejšie mýty o káve hodnotí gastroenterológ MUDr. Peter Minárik.
Niektorí metabolizujú kávu rýchlejšie, iní pomalšie. Netreba si dať jedného „smrťáka“ naraz. Odporúčaná a bezpečná dávka mletej zrnkovej kávy je 10 až 35 gramov, rozložená na celý deň – prevažne v dopoludňajších a skorých popoludňajších hodinách. Množstvo odporúčaného kofeínu je 2 až 2 a pol miligramu na kilogram telesnej hmotnosti. Neodporúča sa prekročiť celodennú konzumáciu kofeínu 300 miligramov denne.
Kofeín je droga
Pri káve sa nedá hovoriť o klasickej
závislosti. Drogy ako amfetamín, kokaín a nikotín stimulujú uvoľňovanie dopamínu v obale mozgového centra slasti, čo je hlavná štruktúra v mozgu pre odmenu, motiváciu a závislosť. Kofeín nepatrí medzi takéto drogy. Ak sa do organizmu dostáva v malých dávkach v priebehu dňa, jeho absorpcia je pomalšia, čo znižuje riziko vzniku závislosti – kofeinizmu.
Spôsobuje nervozitu
Kofeín zlepšuje myslenie aj koordináciu. Jeho vplyvom dochádza k uvoľňovaniu kortizolu a adrenalínu do krvi. Telo reaguje miernym a prechodným zvýšením krvného tlaku a rýchlejšou srdcovou frekvenciou, zvýšenou sekréciou žalúdočnej kyseliny, a teda aj celkovým zrýchlením metabolizmu. Konzumácia kávy v primeranom množstve pôsobí priaznivo na psychiku, zlepšuje sústredenosť, ako aj celkovú telesnú a duševnú výkonnosť. Kofeín zlepšuje náladu a pocit duševnej pohody, dokáže zmierniť a niekedy odstrániť bolesti hlavy. Nadmierny príjem kofeínu môže spôsobiť nervozitu, nepokoj, nesústredenosť a zhoršenie jemnej motoriky.
Mlieko tlmí účinky kofeínu
Tvrdenie, že pridaním mlieka do kávy sa potlačia účinky kofeínu, patrí k najčastejším mýtom. Mlieko nemá na účinok kofeínu podstatný vplyv. Tlmí však jeho pôsobenie na sliznicu žalúdka a spomaľuje vstrebávanie kofeínu. U ľudí s citlivejším trávením sa odporúča piť kávu s pridaním mlieka.
Zmierňuje astmu
Kofeín má priaznivý účinok na prieduškovú astmu. Výsledky viacerých štúdií potvrdili, že znižuje výskyt, ako aj riziko vzniku ochorenia. Tento účinok je závislý od dávky kofeínu. Niekoľko štúdií uvádza mierne zlepšenie funkcií dýchacích ciest u ľudí s astmou do štyroch hodín po konzumácii kávy.
Pomáha pri zápche
Niektorým ľuďom pitie rannej kávy zabezpečuje „pravidelný toaletný rytmus“. Bez nej by začali trpieť zápchou. Kofeín zrýchľuje peristaltiku. Naopak, konzumácia kávy môže zhoršiť stav ľuďom s diagnózou syndróm dráždivého čreva, u ktorých môže vyvolať hnačky.
Urýchľuje vytriezvenie
Je to absolútny mýtus. Alkohol sa v organizme vstrebe, naviaže sa na štruktúry v mozgu. Nemôžeme vytesniť tlmiaci účinok kávy povzbudzujúcou silou kávy. To nefunguje. Káva neurýchli odbúravanie alkoholu v organizme. Pečeň jednoducho potrebuje na jeho metabolickú premenu čas.
Odvodňuje
Aj keď má káva mierne močopudné účinky, podľa výsledkov odborných štúdií primeraná konzumácia kávy výrazne neovplyvňuje hladinu tekutín v tele. Jedna šálka kávy nemá väčší močopudný účinok než rovnaké množstvo vody. Inak je to však v prípade prehnanej konzumácie kávy. Negatívne sa prejavuje vylučovaním minerálov, ktoré telo potrebuje, a taktiež celkovým odvodnením. Správny a dostatočný pitný režim je prevenciou dehydratácie, a to bez ohľadu na to, či ste konzumentom kávy, alebo nie. Ku káve sa preto odporúča piť stredne veľký pohár vody.
Škodí srdcu a dvíha tlak
Kofeín môže dočasne dvíhať hladinu krvného tlaku a srdcovú frekvenciu. Platí to však najmä pre ľudí, ktorí pijú kávu iba občas. U pravidelných konzumentov k takýmto účinkom spravidla nedochádza. Príjem nadmerného množstva kofeínu môže vyvolať búšenie srdca alebo vzostup krvného tlaku u hypertonikov. Primerané dávky však nepredstavujú riziko. Naopak, antioxidanty, ktoré sa nachádzajú v káve, majú protizápalové účinky a pri jej pravidelnom pití potláčajú aterosklerózu.
Spôsobuje pálenie záhy
Kofeín zvyšuje sekréciu žalúdočnej kyseliny. Pitie kávy sa neodporúča pri peptických vredoch žalúdka a dvanástnika a pri refluxnej chorobe pažeráka, ktorá sa prejavuje pálením záhy.
Má protirakovinový účinok
Káva obsahuje viac antioxidantov než zelený čaj a niektoré druhy ovocia. Medzi látky s najbohatším antioxidačným potenciálom patria polyfenoly. Existujú objektívne údaje o tom, že káva môže dodávať organizmu až 70 percent antioxidantov prijímaných v potrave, a tým chrániť kardiovaskulárny systém, potlačiť vznik rakoviny, Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. Antioxidačný potenciál zelenej kávy sa pražením zvyšuje.
Z kostí robí sito
Káva zvyšuje vylučovanie vápnika a vedie k poklesu jeho absorpcie v črevách. Riziko negatívneho vplyvu kofeínu na metabolizmus kostí sa však spravidla prejaví až pri vyše deviatich šálkach denne. Možný negatívny účinok sa dá vykompenzovať tým, že budete konzumovať potravu bohatú na vápnik. Niektoré novšie štúdie dokázali, že ani u pacientov s osteoporózou nedôjde k zhoršeniu ochorenia pri každodennom pití kávy, ak majú dostatočný príjem vápnika. Je dobrým zvykom dať si kávu s mliekom, ktoré zjemňuje účinok kofeínu.
Ochráni pred cukrovkou
Pravidelná konzumácia kávy znižuje riziko ochorenia na cukrovku 2. typu o pätinu. Zistila to holandská štúdia na 17-tisíc respondentoch vo veku 30 až 60 rokov. Priaznivý účinok sa pritom pozoroval u kofeínovej aj bezkofeínovej kávy. Riziko cukrovky sa znižuje s narastajúcim počtom vypitých šálok počas dňa. Možné mechanizmy účinku kávy na metabolizmus cukru a inzulínu sú stále predmetom štúdia.
45%