Vakcína spustí cukrovku, zapríčiní celkový kolaps organizmu, poruchy vedomia. Alebo ochráni pred smrteľnými chorobami. Tie možno nezabijú vaše dieťa
s dokonalou obranyschopnosťou,
jeho najlepšieho kamaráta s oslabenou imunitou však áno.
Niektoré mamičky strach z vedľajších účinkov očkovania dohnal tak ďaleko, že odmietli už prvú povinnú vakcínu. Proti tuberkulóze. Hneď v pôrodnici. „Ale, vážená, to je povinné! Ohrozujete život svojho dieťaťa,“ zvyšujú hlas niektorí lekári a následne vás ohlásia úradom. Iní zavrú obe oči. Ďalší sa vás pokúsia priviesť k rozumu. Oficiálne je u nás povinných jedenásť očkovaní.
Patríte k rodičom, čo jednoducho dôjdu s bábätkom na očkovanie, potom odídu domov a viac nič neriešia? Alebo poctivo čítate všetky príbalové letáky? Sú poriadne dlhé. Nedá sa im porozumieť, ak ich preletíte očami cestou z lekárne k pediatričke. Farmaceutické firmy používajú ťažko zrozumiteľný jazyk s takou istou záľubou ako právnici, keď spisujú zákony. Tu je však v hre život a budúcnosť vášho potomka. Je dobré, že letáky nájdete na internete. Na očkovanie sa musíte pripraviť. Ide o zásah do organizmu, o nič menej závažný ako narkóza či operácia.
Radikálni odporcovia majú v rukách príbalové letáky z vakcín. Najviac im vyčítajú, že najhorší možný dôsledok očkovania – smrť malého dieťaťa – nikdy nepripustia. Priznávajú však dosť veľa ťažkých reakcií: náhly pokles krvného tlaku, poruchy vedomia až bezvedomie, záchvaty, ťažkosti s dýchaním a prehĺtaním, celkový kolaps organizmu, anafylaktický šok. Koniec ledva začatého života či jeho trvalé poškodenie môžu byť v takej chvíli bez rýchlej odbornej pomoci naozaj blízko. Zástancovia očkovania tvrdia, že aj keď ste akokoľvek úprimne presvedčení o rizikách vakcíny, nemáte právo ju svojmu dieťaťu odoprieť. Kto má pravdu?
Lekár a jeho dcérka
V povedomí mladšej generácie rodičov, presne tých, čo práve riešia očkovanie svojich detí, rezonujú internetové stránky rizikaockovania.sk, rozalio.cz a ďalšie. Informujú o príšerných dôsledkoch povinného očkovania po celom svete. Keď si ich prezeráte, žasnete nad zaslepenosťou tých, čo vyvíjajú vakcíny, čo zostavovali očkovacie kalendáre alebo sa iným spôsobom postavili za vakcináciu bez akejkoľvek diskusie. Ako môžu zotrvávať na svojich stanoviskách, keď povinné ihly a striekačky robia zo šantiacich detí autistov, drobcov odkázaných na pravidelnú dávku inzulínu, bábätká s obrnou nervovej sústavy? Pod Iniciatívou pre uvedomenie si rizík očkovania stojí päť mien. Medzi nimi je jeden lekár – MUDr. Peter Hrabčák z Bratislavy. Stretli sme sa s ním.
„Študoval som medicínu s entuziazmom. Čítal som knihy o priekopníkoch, bojovníkoch so smrťou, lekároch, ktorí sami na sebe skúšali účinky očkovacích látok,“ začína. „Neučili sme sa však, že očkovanie nie je schopné úplne zabrániť chorobe, ktorej má. Skôr naopak, niekedy môže túto chorobu alebo pridružené ochorenie vyvolať. Nikto z nás totiž presne nepozná to, na čo je geneticky nastavený. Ak niekto má tendenciu na nejakú chorobu alebo sa narodí s oslabenou imunitou, očkovanie funguje ako ruská ruleta,“ zdôrazňuje MUDr. Peter Hrabčák. Podľa neho je vakcinácia vkladanie cudzorodej látky do organizmu. Ak sa uskutoční v nesprávny čas, spustí katastrofu. Začnú vznikať protilátky proti tomu, čo vošlo do organizmu, ale aj proti všetkým podobným tkanivám a bunkám v tele. Dieťa, ale aj dospelý človek, môžu zomrieť na akútnu anafylaktickú reakciu niekoľko hodín po očkovaní. „Vakcinácia, podobne ako infekcia, môže vyvolať iné ochorenia: diabetes, astmu, ekzémy, psoriázu, rôzne neurodegeneratívne choroby. Nemôžem súhlasiť, že treba dodržať očkovací plán a nikomu neuškodíme. Možno neuškodíme tisíckam detí, ak však ublížime jednému, je to problém.“
MUDr. Peter Hrabčák je gynekológ. Prečo sa osobne angažuje a pripomína riziká detského očkovania? „Mám desaťročnú dcérku. Keď mala tri roky, dva týždne po zaočkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu dostala cuk-rovku a autoimúnnu hepatitídu.“
Malá Petra bola zdravé dieťa. Teraz je pre ňu životne dôležitý inzulín. Liečba hepatitídy, zvlášť momentálna kortikoidová terapia, účinkuje proti inzulínu, to však zdravotný stav dievčatka ešte zhoršuje. Dávku inzulínu potrebuje tri až štyri razy denne. Otec až neskôr zistil genetickú predispozíciu na cukrovku, ktorá sa v rodine dosiaľ neprejavila. Napriek tomu vraví: „Chorobu nevyvolala infekcia ani chrípka!“ Ďalej pátral a zistil, že už po druhej svetovej vojne americkí vedci vedeli, že ak pichnú toxín čierneho kašľa pokusným myšiam, vyvolajú diabetes. „Kto je na túto chorobu náchylný, môže ju dostať. Lenže je podstatný rozdiel, či to príde v štyridsiatke, alebo v troch rokoch. Preto treba vždy zvážiť prínosy a riziká očkovania. Myslím si, že za deti majú slobodne rozhodovať rodičia. Moja dcéra na povinné očkovanie doplatila dvoma diagnózami, ktoré z nej urobili dieťa s preukazom ťažko zdravotne postihnuté,“ vraví Peter Hrabčák. Paradoxne, nezanevrel na všetky očkovania: „Dal som sa očkovať proti hepatitíde typu B. Som príliš často v operačnej sále, nechcem zbytočne riskovať. Keby som išiel do Afriky, určite sa dám zaočkovať proti žltej zimnici.“
Ako lekár nepopiera, že očkovanie je veľký krok vo vývoji ľudstva: „Viem, že u nás nie je veľa detí, ktoré skončili takto poznačené, takže ťažko sa čokoľvek porovnáva. Navyše sme všetci zaočkovaní. Nikto nevie, ako by to vyzeralo, keby sme neboli. Ale bol by som rád, keby úrady dovolili rodinám, ktoré sú vyslovene proti, alebo aspoň tým, v ktorých sa vyskytujú svalové, nervové či autoimunitné ochorenia, vynechať vakcináciu. O desať rokov by mohla vzniknúť seriózna porovnávacia štúdia. Získali by sme prehľad o chorobnosti zaočkovanej a nezaočkovanej časti populácie a mohli by sme v oboch skupinách sledovať rozvoj autoimunitných
ochorení.“
POVINNE HLÁSIA ÚČINKY
Lekári majú povinnosť hlásiť každé podozrenie na nežiaducu reakciu po podaní vakcíny. Zvlášť, ak je neočakávaná, závažná, ohrozí život, vyvolá zdravotné postihnutie, znetvorenie či dokonca smrť. Oznámiť komplikácie Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv môže aj lekárnik, stredný zdravotnícky personál, pacient alebo rodičia dieťaťa. Tlačivo možno poslať poštou, faxom alebo cez internet. Hlásenie o nežiaducich účinkoch po očkovaní musí dostať aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Do Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv prichádza ročne asi tisíc hlásení o nepriaznivých vedľajších účinkoch, ktoré nastali po očkovaní. Vážne komplikácie sú v nich však ojedinelé. Taká je ohlásená realita. Odporcovia očkovania vravia, že hlásenia sa zanedbávajú a úrad na kontrolu liečiv dostáva zanedbateľné zlomky toho, čo sa skutočne deje.
Magická hranica
Aj pod Tatrami žije rodina, ktorá si vytrpela hodiny strachu. Trojročnému Dankovi po preočkovaní novou hexavakcínou opuchla a očervenela celá nožička. Zrazu bola rovnako veľká, ako sú za bežných okolnosti obe končatiny! Studené obklady nezaberali.
Prudká reakcia šokovala aj lekárov v nemocnici. Narýchlo zvolané konzílium svorne krútilo hlavami a sestrička vyľakanej Dankovej mame prezradila, že s takou reakciou sa od zavedenia vakcíny nestretli. Dieťa bolo očkované šetrnou očkovacou látkou, za ktorú v tom čase rodičia doplácali nemálo peňazí. Našťastie pomohli antibiotiká. „Predtým som o očkovaniach vôbec nepremýšľala. Brala som ich ako samozrejmosť. Teraz už máme dve deti a radšej im umožňujem len tie povinné. Mám rovnaký strach z nebezpečných infekcií ako každá mama. Najmä teraz, keď sú večerné správy plné chrípky. Máme však za sebou nepeknú skúsenosť a nemám pocit, že by som mala dostatok informácií,“ vraví chlapčekova mama.
Na Slovensku sa momentálne očkuje proti jedenástim infekčných chorobám. Kým dieťa oslávi prvé narodeniny, má v telíčku sedem „pichancov“. Posledný mu pribudne v priebehu ďalšieho pol roka. Tým je povinné očkovanie kompletné. Do dospelosti ešte absolvuje tri až štyri preočkovania.
Zaočkovaných je takmer 100 percent populácie. Zatiaľ len minimum rodičov má striktne odmietavý postoj. „Stretávame sa s tým naozaj sporadicky. Jednoznačné odmietnutie býva raz či dva razy do roka. Možno nás však len čaká poriadna lavína. Skôr mávame mamičky, ktoré zvažujú, či dať, alebo nedať dieťa zaočkovať, najmä ak je predčasne narodené alebo choré. S tými sa potom zhovárame a spolu s ďalšími odborníkmi im všetko vysvetľujeme a hľadáme najlepšie riešenie,“ vraví primárka Novorodeneckého oddelenia na bratislavských Kramároch MUDr. Jana Čajková. Odborníci varujú pred zničením krehkých hraníc. V populácii môžu bez problémov žiť a zdravo rásť nezaočkované deti len za predpokladu, že ich nie je veľa. Kampane proti vakcinácii považujú za podvod. Slobodná voľba, na ktorú ich aktivisti vyzývajú, môže fungovať len dovtedy, kým nestrhne prílišné masy priaznivcov. Potom sa poruší rovnováha a začnú hroziť epidémie, ktoré mladí rodičia podceňujú. Nepamätajú si ich, nemajú odkiaľ.
„Každé očkované dieťa je chránené. Neočkované má väčší problém, nič ho nechráni. Kým je takýchto detí v celej populácii málo, nič sa nedeje. Vírusy alebo baktérie, ktoré spôsobujú nebezpečné epidémie, potrebujú na prenos ustavičné kontakty. Keď je obyvateľstvo na 95 percent zaočkované, ešte stále sú zabezpečené aj deti, ktoré rodičia odmietli dať zaočkovať. Ak sa čísla preklopia pod 95-percentnú hranicu, môžu nastať komplikácie. Nezaočkovaný je ohrozený,“ vysvetľuje prednosta a primár Pediatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne MUDr. Pavol Šimurka.
Sú tu však deti, ktoré nemohli byť zaočkované, zvlášť živými vakcínami: malí onkologickí pacienti, deti s výrazne oslabenou imunitou, neurologickými poruchami, vrodeným HIV syndrómom. „Považujem za krajne nespravodlivé, keď zdravé nezaočkované dieťa viac či menej úspešne prekoná ťažké infekčné ochorenie, proti ktorému mohlo byť imúnne, ale odovzdá ho oslabenému spolužiakovi, kamarátovi na ihrisku či neznámemu dieťaťu na ulici. Práve ono môže zostať veľmi vážne ohrozené na živote,“ vraví primár Pavol Šimurka. Práve preto zastáva názor, že spomínaných päť percent má zostať vyhradených pre deti, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov, nie pre rodičov, ktorým sa očkovanie jednoducho nepozdáva.
Príkladom je čierny kašeľ, ktorého výskyt znova mierne stúpa. Aj v tomto roku sa niekoľko nezaočkovaných dojčiat ocitlo v nebezpečenstve smrti. „Jednoducho prestali dýchať. Infekcia čierneho kašľa nie je pre dospelého až taká ťažká. Príšerne kašle, ale dostane sa z toho. Horšie je, že ju roznáša ďalej,“ opakuje MUDr. Šimurka.
Zástanca očkovania vraví, že zo súčasnej škály azda v budúcnosti vypadne jediné – očkovanie novorodencov proti tuberkulóze. Už teraz sa o tom veľa diskutuje. „Dalo by sa vypustiť. Individuálne určite. Kto nežije v rizikovom prostredí, nepotrebuje ho. Celoplošne by to mohlo spôsobiť galibu. Na Slovensku máme neprispôsobivých Rómov a problémových prisťahovalcov. Zatiaľ na to nesmieme zabúdať.“ Toto očkovanie chráni dieťa v prvom roku života pred ťažkými infekciami, ktoré sa môžu skončiť až zápalom mozgových blán a rozpadom pľúc.
Za pochybnosťami o význame očkovania vidí pediater fakt, že strašná chorobnosť i úmrtnosť malých detí zmizla, a tak sa môže verejnosť ako na najväčšiu hrôzu zamerať na banálne vedľajšie účinky očkovacích látok.
✗ Nikto nevyšetrí novorodenca pred očkovaním, či nemá poruchu imunity, a práve to môže spôsobiť katastrofu.
✗ Nie je to strach z teploty, bolesti, dočasne zvýšenej spavosti. V hre sú poruchy od ľahkej mozgovej dysfunkcie, ktorá sa možno nikdy výrazne neprejaví, cez poruchy učenia, správania až po autizmus.
✗ Vakcinológom nahráva fakt, že súvislosť s očkovaním sa ťažko dokazuje. Od očkovania po okamžitú smrť môže ubehnúť niekoľko hodín či dní. Niekedy však prejdú týždne, mesiace až roky, kým sa rozvinie nervové či svalové degeneratívne ochorenie.
✗ Vo svete existujú inštitúcie na odškodňovanie obetí očkovania. Vyplatili už stovky miliónov dolárov. Žiaľ, často až po úmrtiach.
✗ Na vyplácaní škôd sa rovnakou mierou podieľajú štáty, ktoré nútia rodičov k povinnej vakcinácií a farmaceutické firmy, ktoré tieto vakcíny vyrábajú a profitujú na povinnosti očkovať.
✗ Ospevovaný anglický lekár Edward Jenner nebol hrdina. Na prelome 18. a 19. storočia naozaj očkoval kravskými kiahňami, nedopadlo to však dobre. Z troch ľudí jedna žena porodila poškodené dieťa a jeho vlastný syn zomrel ako dvadsať-ročný a ťažko retardovaný. Vakcína bola veľmi silná. Zapríčinila skutočné kiahne.
✗ Historický ústup najvážnejších chorôb je nepopierateľný. Nevďačíme však zaň očkovaniu, ale hygiene a lepším životným podmienkam. Nežijeme v chlade, vlhku a špine – ideálnych spoločníkoch na šírenie záškrtu, tetanu, čierneho kašľa.
✗ Aj Číňania priznávajú, že tetanus sa im darí potláčať, odkedy po pôrodoch prestrihujú pupočnú šnúru dezinfikovanými nožnicami a netrhajú ju zubmi! Občas stačí veľmi málo, aby sa výskyt nebezpečného ochorenia znížil o 90 percent.
✗ Vedľajšie nežiaduce účinky očkovania sú trojnásobne vyššie riziko ako pravdepodobnosť, že dieťa ochorie práve na to, pred čím ho má vakcína chrániť.
✗ Aj choroba, proti ktorej je dieťa očkované, sa môže prejaviť.
✓ Novorodenec má prázdny imunitný systém. Protilátky od mamy rýchlo stráca a ona mu môže aj tak odovzdať iba tie, ktoré sama získala očkovaním alebo prekonaním infekcie.
✓ Dostatok protilátok nezaručí ani dojčenie.
✓ Infekčné ochorenia sa najviac týkajú malých detí. Keď ich dostanú, rýchlo sa rozvinú do podoby priamo ohrozujúcej život.
✓ Imunita, ktorú získame prirodzeným prekonaním infekcie, je často silnejšia ako tá z očkovania. Výnimkou je len očkovanie proti pneumokokom, hemofilovým infekciám a tetanu. „Cena“ za túto imunitu však môže byť ochrnutie, hluchota, slepota, zlyhanie pečene, nádor či mentálna retardácia.
✓ Vakcína je iná ako liek. Ak je niekto chorý a dostane liek a náhodou z neho vracia, opuchne alebo sa mu objavia vyrážky, berie sa to ako nepríjemná, ale nevyhnutná súčasť liečby. Keď je však niekto zdravý a zaočkujú ho, rovnaký vedľajší účinok je neprijateľný, hoci výsledkom je tiež záchrana ľudského života.
✓ Istý počet detí, u ktorých sa objaví cukrovka, bol v rovnakom čase zaočkovaný. Sledovanie vždy ukázalo, že to bola náhoda.
✓ Rovnako je to s podozrením na vzťah medzi očkovaním a autizmom. V druhom roku života, keď sa očkuje proti osýpkam, sa zvýšil počet novodiagnostikovaných detí po celom vyspelom svete. Došlo to tak ďaleko, že niektoré krajiny prestali s očkovaním a táto téma sa stala predmetom volebných kampaní. V americkom štáte Kalifornia sa skutočne prestalo s týmto očkovaním, aby sa zastavil nárast autizmu. Nestalo sa to. Deti s autizmom pribúdali naďalej, počas rokov bez očkovania sa však začali dramaticky šíriť aj osýpky.
✓ Vakcíny neobsahujú vysoko jedovatú ortuť. Obsahujú stopy organickej etylortute, čo je dezinfekčná látka, ktorú organizmus vylúči.
✓ Dávka ortuti vo vakcínach v rámci celého očkovacieho programu nedosahuje ani povolené jednodňové množstvo.
✓ Očkovacie látky neobsahujú prídavné škodliviny. Hydroxid hlinitý je dôležitý nosič. Zvyšuje imunitnú odpoveď na očkovanie. Práve vďaka tejto látke môžu vakcíny obsahovať čoraz menej antigénov. Množstvo hliníka vo vakcíne je oveľa nižšie, ako by dieťa prijalo do tela, keby týždeň jedlo hliníkovým príborom.
✓ Obdivujeme slobodu a demokraciu. Neznášame, keď nám ktokoľvek a čokoľvek prikazuje. Pokúste sa ísť študovať alebo pracovať do USA bez kompletného zaočkovania. Je to absolútne nemožné.
Aký má na vec názor hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR
na pediatriu MUDr. Katarína Šimovičová?
Sú povinné očkovania naozaj bezpečné?
U nás deti očkujeme vakcínami, ktoré sú svetová špička. Sú kvalitné aj primerane drahé. Ak sa dá vôbec hovoriť o riziku, je v samotných pacientoch. Imunitný systém sme zdedili. Na tom veľa nezmeníme. Treba si to uvedomiť a podľa toho sa správať.
Nie sú deti zbytočne očkované proti chorobám, ktoré dávno nehrozia?
Očkovania sú opodstatnené. Ak si niekto myslí, že nie, tak rozmýšľa ako civilizovaný Európan, ktorý má dobré bývanie, splachovací záchod, pitnú tečúcu vodu – teplú aj studenú – pre malé dieťa kvalitné sušené mlieko, v prípade, že ho už nedojčí, dobrú zdravotnú starostlivosť a očkovanie. Životná úroveň v európskych štátoch sa po druhej svetovej vojne zlepšovala. Ani šesťdesiatnici si poriadne nepamätajú smrť detí na záškrt, čierny kašeľ a tetanus, mrzákov po detskej obrne, postihnuté deti po zápaloch mozgových blán, znetvorené bábätká matiek, ktoré v tehotenstve prekonali ružienku a podobné tragédie. Odborná verejnosť však o nich vie. Sama som to počúvala v parku, keď boli moje deti malé a vtedy ešte vôbec nezúrili kampane proti očkovaniu. Ochorenia, proti ktorým sa u nás očkuje, sa nevyskytujú nie preto, že vôbec neexistujú, ale práve preto, že sme zaočkovaní.
Nie sú väčšou hrozbou vedľajšie účinky?
Deti nie sú ohrozené vedľajšími účinkami, ich nervová sústava aj imunitná výbava zvládnu očkovanie dobre. Zvýšená teplota, ak vôbec bude, je známka tvorby protilátok. Podobne ako pri bežnej detskej infekcii.
Ako to bude s očkovaním proti tuberkulóze?
Štáty, ktoré majú podobnú situáciu s aktívnou tuberkulózou ako my, už plošné očkovanie zrušili a očkujú len vybrané skupiny. Pľúcni lekári sú zásadne proti. Nevyriešili to ani v susednom Česku, tiež sa hádajú s pľúcnymi lekármi.
Ste lekárka v praxi. Prijímajú rodičia povinné očkovanie horšie ako kedysi? Majú viac pochybností alebo aj odpor?
V posledných rokoch pribúdajú rodičia, ktorí čerpajú informácie o očkovaní z portálov na internete a z článkov v časopisoch, za ktoré ich autori neberú zodpovednosť. Len chcú byť zaujímaví a upútať laickú verejnosť. Je to ľahké, ťažšie je starať sa o choré dieťa a ťahať ho hrobárovi z lopaty. Za toto však lekári nesú zodpovednosť – takže preto nás rozčuľujú terajšie kampane. Sama mám v starostlivosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať. Je mi trápne „udávať“ ich. Snažím sa ich presvedčiť, že dieťa vystavujú riziku, a dúfam, že keď bude dospelé, samo sa dá zaočkovať a hlavne, že dovtedy bude nad ním jeho anjel strážny.
Stretli ste sa vy osobne s vedľajšími účinkami, ktoré ste nečakali?
Rodičia sa boja vedľajších účinkov, ale len pre to, že sú neskutočne neinformovaní. Stretla som sa so zvýšenými teplotami, ktoré do dvoch dní zmizli. Za dvadsaťpäť rokov praxe v detskej ambulancii som sa nestretla s vedľajšími účinkami, ktoré by som nečakala.
Museli ste už hlásiť nejaké vedľajšie účinky?
Hlásila som vyrážky po očkovaní proti osýpkam a rubeole.
Tuberkulóza:
Postihuje pľúca. Nebezpečná je celková infekcia a infekcia mozgových obalov. Zasiahnuté bývajú lymfatické uzliny, kosti, kĺby, koža, obličky a iné orgány.
Očkujú sa zdraví novorodenci od piateho dňa života do ľavého ramienka. Vznikne vriedok, ktorý môže hnisať. Ak sa prejaví iná nepravidelnosť, oslovte pediatra.
Nesmú sa očkovať bábätká, ktoré majú pôrodnú hmotnosť nižšiu ako 2,2 kilogramu.
Hexavakcína:
Nasleduje po zahojení jazvičky na ramene. Je to šesťzložkové očkovanie proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu, žltačke typu B, detskej obrne a infekciám, ktoré spôsobuje baktéria hemofilus. Pichá sa do nožičky, keď má dieťa asi tri mesiace.
Záškrt, diftéria: Zapríčiňuje hrubé povlaky v hrdle. Sťažuje dýchanie a vedie až k uduseniu. Môže poškodiť srdce a spôsobiť jeho zlyhávanie.
Tetanus: Spôsobuje bolestivé napnutie svalstva na celom tele. Dôsledkom býva stuhnutie žuvacích svalov, neschopnosť otvoriť ústa a prehĺtať. Takmer polovica chorých zomiera.
Čierny kašeľ, pertussis: Záchvaty kašľa spôsobujú ťažkosti s jedením a pitím, v dojčenskom veku aj zástavu dýchania a trvajú celé týždne. Ochorenie spôsobuje zápal pľúc, kŕče, poškodenie mozgu. U dojčiat sa zvykne končiť smrťou.
Hemofilová infekcia: Najčastejšia príčina hnisavého zápalu mozgových blán detí do päť rokov. Bola aj príčinou zápalov pľúc, uší, kĺbov, kostí, vnútrosrdcovej blany. Prenáša sa vzduchom z človeka na človeka, v tele sa šíri krvou.
Detská obrna, poliomyelitída, polio: Jej vírusy sa do tela dostávajú kontaminovanou stravou a tekutinami a roznášajú sa tráviacim traktom. Infekcia prebieha bez príznakov. Nie je to teda choroba! Výsledkom však býva trvalé ochrnutie nôh alebo rúk. Ak je zasiahnutý dýchací systém, môže to byť aj smrť.
Žltačka, zápal pečene typu B, hepatitída: Má dlhú inkubačnú lehotu, 50 až 180 dní. Vírus sa prenáša krvou, krvnými derivátmi alebo telesnými tekutinami. Pre dospievajúcich je najväčším rizikom tetovanie a pírsing. Na nákazu stačí minimum, neviditeľné stopy krvi na striekačke. Rizikom sú prvé, často nechránené, sexuálne kontakty mladistvých a podobne. Ochorenie prebieha spočiatku mierne. Objavia sa bolesti kĺbov či vyrážky a skutočný dôvod sa zistí až po špeciálnom vyšetrení krvi. Ochorenie prechádza do chronickej formy. Hrozí cirhóza a karcinómy pečene. Na Slovensku je nosičom vírusu necelé percento populácie.
Proti žltačke typu B sa očkuje od roku 1987, v súčasnosti patrí medzi povinné očkovania dojčiat.
Hexavakcínu deti zvyčajne dobre znášajú. Existujú však výnimky.
Pneumokok:
Súčasne s hexavakcínou dostane dieťa do druhej nožičky očkovanie proti pneumokokovej infekcii. V prvých rokoch života spôsobuje nebezpečné invazívne infekcie: hnisavý zápal mozgových blán, otravu krvi, hnisavé zápaly stredného ucha. Často zanecháva neurologické následky a poškodenie zmyslových orgánov. Tieto choroby sa ťažko liečia antibiotikami, pretože baktérie sa stávajú rezistentné.
Po očkovaní sa objavuje teplota, bolestivý opuch a začervenanie v mieste vpichu.
Hexavakcína a očkovanie proti pneumokokovej infekcii sa opakujú ešte dva razy. Väčšinou po šiestich týždňoch a potom o pol roka.
MMR:
Medzi 15. a 18. mesiacom života dieťaťa sa očkuje živou oslabenou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole do pravého ramienka pod kožu. Vakcína sa dá doplniť aj o ovčie kiahne, treba si to však doplatiť.
Osýpky, morbilii: Vírusové vyrážky po celom tele. Sprievodným znakom je horúčka, nádcha, kašeľ, zápal stredného ucha. Pomerne častá komplikácia je zápal pľúc, menej častá zápal mozgu, na osýpky sa však tiež zomiera. V tehotenstve znamenajú riziko poškodenia plodu alebo predčasný pôrod. Šíria sa vzduchom, kašľom a kýchaním. Prakticky každý, kto príde do kontaktu s chorým a nemá imunitu získanú očkovaním či prekonaním choroby, tiež ochorie.
Príušnice, mumps: Vírusový zápal slinných žliaz, opuch líc, sánkovej oblasti a časti krku. Opuch trvá týždeň, sprevádza ho horúčka a bolesti hlavy. Má mierny priebeh, ale jedno z desiatich detí dostane aj zápal mozgových blán. Niekedy prechádza do zápalu podžalúdkovej žľazy, pohlavných žliaz u chlapcov, ale aj mozgu. Niekedy sa končí hluchotou, občas aj smrťou.
Ružienka, rubeola: Príznakom je len málo zvýšená teplota, vyrážky na tvári a krku a zdurenie lymfatických uzlín v zadnej časti krku. Je mierna a nie je závažná, no s tragickými následkami pre tehotné ženy a ich nenarodené deti. Ak ju dostane žena na začiatku tehotenstva, je 80-percentná pravdepodobnosť, že porodí dieťa hluché, slepé alebo s ťažkým poškodením mozgu, vrodenou srdcovou chybou alebo duševnou poruchou. Následkom môže byť aj potrat v akomkoľvek štádiu tehotenstva. Táto vakcína je živá a obsahuje oslabené vírusy osýpok, mumpsu a rubeoly. Po dvoch dávkach si deti vytvárajú imunitu na celý život. Očkovať sa nesmú deti s vrodenou a so získanou poruchou imunity ani deti, ktoré nedávno dostali krvné deriváty.
Po očkovaní sa objaví slabý výsyp a zvýšená teplota. Objavia sa po jednom až dvoch týždňoch a zmiznú o tri dni. Môže dôjsť k opuchu lymfatických uzlín, k bolestivosti kĺbov, ale aj k febrilným kŕčom. Touto injekciou je povinná vakcinácia ukončená.
Neskôr nasleduje preočkovanie:
Šesťročné deti: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna.
Jedenásťročné deti: osýpky, mumps, ružienka a preočkovanie proti tuberkulóze v prípade, že sa zistí, že dieťa má nedostatok protilátok.
Trinásťročné deti: tetanus a záškrt.
Očkovacia schéma nie je nemenná. Môže sa pridať či ubrať očkovanie alebo zmeniť typ používanej vakcíny. Najlepšie je informovať sa u detského lekára.
RADY ZDRAVIA
ČO ROBIŤ PRED OČKOVANÍM?
➤ Dieťa musí prísť na očkovanie úplne zdravé. Všimnite si, či nesmrká, alebo nekašle, sledujte jeho psychickú pohodu. Aj súrodenci, rodičia či iní ľudia, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, musia byť zdraví. Inak hrozí, že dieťatko bude v inkubačnej lehote infekčného ochorenia a jeho stav sa po očkovaní skomplikuje.
➤ Pred každým očkovaním je vhodné odmerať teplotu. Nevenujte pozornosť len horúčke, ale aj zvýšenej teplote.
➤ Upozornite lekára, ak v posledných dňoch pred očkovaním zle spalo, trpelo nechutenstvom, vracalo alebo malo hnačku.
➤ Ak pricestovalo z dovolenky vo vzdialenej destinácii alebo cestovalo dlhšie ako štyri hodiny, oznámte to pediatrovi.
➤ Špeciálnu pozornosť venujte návštevám. Kde ste trávili čas? Neboli ste v posledných troch týždňoch na návšteve, kde potom prepuklo vysoko infekčné ochorenie, napríklad ovčie kiahne?
ČO IHNEĎ PO ŇOM?
➤ Povinnosti odložte. Pol hodiny po očkovaní zostaňte v čakárni pediatra, aby ste boli v bezprostrednom dosahu lekárskej pomoci. Mohla by sa objaviť niektorá zo zriedkavých ťažkých reakcií opísaných v príbalových letákoch vakcín. Nikdy neviete. Radšej neodchádzajte príliš zavčasu!
➤ V deň očkovania ani o deň neskôr nechoďte s dieťaťom cvičiť ani plávať.
➤ Neplánujte si dovolenku a cestovanie. Po očkovaní proti mumpsu, ružienke a osýpkam môže nastať reakcia po týždni aj neskôr. Rátajte s tým.
➤ Zvýšená teplota až horúčka je normálna reakcia. Nepodávajte lieky proti horúčke preventívne. Antipyretikami sa rieši až situácia, keď teplota vystúpi nad 38,5 °C. Inak má organizmus bojovať sám. Vytvára si tým vlastnú obranyschopnosť.
➤ Venujte dieťaťu v ďalších dňoch väčšiu pozornosť. Ak sa vám nebude čokoľvek pozdávať, ozvite sa svojmu pediatrovi.
47%