Dospeli ste k alergii?

Celý život ste jedli jablká a zrazu vám po nich opuchli pery a jazyk. Nikdy ste nemali problémy so sennou nádchou a teraz kýchate od rána do večera. A pod čiernym tričkom vám z ničoho nič na tele vyskákali červené fľaky. Je to alergia? Stratí sa tak, ako prišla?

20.04.2010

Miro nepatrí k chorľavým typom a nepoznal ani detské alergie. Až do rána, keď si pochutnával na obľúbenej paprike. O pár minút mal ústa ako káčer. „K lekárovi som nešiel, vzal som si antihistaminikum, ktoré mi poradila priateľka, a čakal som na zlepšenie. Dostavilo sa. Prvá nehoda ma nevyľakala, pripisoval som to len tomu, že som papriku neumyl.“
O týždeň Miro znovu nabral odvahu a pripravil si chlieb s paprikou. Tentoraz ju dobre vyumýval. „Pery mi však opäť opuchli a pri pokuse o týždeň neskôr sa to zopakovalo. Zakaždým som si dal liek proti alergii a zakrátko som bol v poriadku. Nakoniec som prestal jesť papriku úplne a odvtedy mám pokoj,“ uzatvára Miro.
Niečo podobné prežila aj Barbora. Odjakživa milovala jablká, jedávala ich na kilá. „Pred tromi rokmi som si všimla, že mám tvár, krk a hrudník posiate množstvom drobných vyrážok. Netušila som prečo, nezjedla som nič nezvyčajné a nezmenila som parfum ani krém. Pripísala som to antibiotikám, ktoré som doužívala pred dvomi týždňami,“ hoci taká neskorá reakcia sa zdala štyridsiatničke divná. Sestra jej dala antihistaminiká. Dva dni ich užívala a svrbiace vyrážky sa vytratili.

PROBLÉMOVÉ JABLKÁ

Barbora sa upokojila. Nie však nadlho. O týždeň sa znovu vyhádzala. „Zašla som k lekárke, ktorá mi predpísala antihistaminiká a odporúčala sledovať jedálny lístok. Keď to neprejde, budem musieť na testy na alergiológiu. Sprvu som problémy pripisovala rybám, ktoré som prestala okamžite jesť.“ Napriek tomu sa z čistej pleti dlho netešila. „Po dlhom pátraní som prišla na to, že vinníkom sú moje milované jablká.  Odvtedy ich nekupujem. Nahradila som ich džúsmi a výživami. A biojablkami od babky. Tie mi poradila kamarátka, tiež alergická na toto ovocie. Po nich sa mi v tele nedeje nič nevhodné,“ dodáva Barbora.  

Vyliečia vás!

Alergie si vás nájdu, ak máte zlého šéfa, zomrie vám niekto blízky alebo pracujete v klimatizovanom prostredí. Prečo je to tak, odpovedá alergiológ a imunológ MUDr. Boris Hrušovský z Imuno – Alergo centra v Poliklinike Tehelná v Bratislave.

Prečo sa u niekoho spustí alergia až v dospelom veku na niečo, čo mu dovtedy nespôsobovalo žiadne ťažkosti?
V súčasnosti sa v alergiologických ambulanciách častejšie objavujú aj šesťdesiatnici s práve prepuknutou sennou nádchou alebo určitým typom potravinovej alergie. V ich prípade je príčina iná ako u detí. Ak by ňou totiž bola dedičnosť, prejavila by sa oveľa skôr. Tí, čo vlastnia niektorý z dvadsiatich najsilnejších alergických génov, už alergikmi v dospelosti obyčajne sú. Niekedy však môžu byť za chorobným stavom v neskoršom veku zaktivizované „spiace“ gény. Prudký nárast týchto diagnóz sa preto dnes pripisuje skôr vplyvu vonkajšieho prostredia a moderného spôsobu života. Neustály stres, zmeny stravovacích návykov, konzervované a geneticky modifikované potraviny, čoraz častejší pobyt v klimatizovaných budovách a málo pohybu v prírode môžu narušiť správne fungovanie psycho-hormonálno-imunitného systému. Dôsledkom tejto nerovnováhy bývajú alergické ťažkosti.

Znamená to, že aj akékoľvek hormonálne výkyvy môžu dopomôcť k nežiaducej precitlivenosti?
Patria k možným spúšťačom, no určite sa o nástup alergie nepostará menštruácia alebo menopauza. Pod jej vznik sa podpisujú skôr denné výkyvy hormónov nadobličiek, hlavne tých s kortikoidným účinkom, ale aj adrenalínu či noradrenalínu, ktoré nám pomáhajú zvládať stres.

Mnohí vždy mali stres, pracovali v klimatizovanej kancelárii a nič im nebolo. Zrazu im opuchla pera po paprike, na ktorej si dovtedy bez problémov pochutnávali. Čo sa zmenilo?
Alergie sú zvyčajne odpoveď na pôsobenie viacerých faktorov súčasne. Pokojne znášate vplyv troch rizikových činiteľov, no zrazu pribudne ďalší a problém je na svete. U niekoho stačí, že má agresívneho šéfa, veľký stres, do toho dostane virózu a organizmus môže na donedávna bezproblémovú pochúťku zareagovať žihľavkou. Už totiž nezvláda kompenzovať priveľký nápor, ktorému je vystavený. Mal som viacerých pacientov, u ktorých sa alergia rozvinula po smrti blízkeho človeka. Užívali lieky na upokojenie a zareagovali alergiou. Alebo dievčina, ktorá mala v útlom veku mierne prejavy sennej nádchy, prisťahuje sa k nastávajúcemu, ktorý vlastní kocúra. Spoločné spolužite však sprevádzajú aj vypäté situácie, ktoré môžu vyústiť do astmy.
 
Deti by nemali brať priveľa antibiotík, aby u nich neprepukla alergia. Platí to aj pre dospelých?
Časté užívanie antibiotík neprospieva nikomu, lebo negatívne menia črevnú flóru. Spolu so škodlivými baktériami vyhubia aj tie prospešné, stimulujúce imunitný systém. Keď chýbajú, obranyschopnosť sa oslabí a k slovu sa dostáva zvýšené riziko alergických reakcií. 

Dospelí alergici neberú problémy vážne a vyčkávajú, že ustúpia samy. Je to možné?
Spontánne vymiznutie je skôr zriedkavosť. Stáva sa to v prípade jedného pacienta zo sto, skôr vo vyššom veku a vtedy, keď alergiou trpia mnoho rokov. Niekedy to môže byť signál vážneho ochorenia, napríklad rakoviny. Oficiálne platí, že osemdesiat- až deväťdesiat percent alergií sa určite nevytratí. Pri potravinovej alergii bez užívania potrebných liekov riskujete život ohrozujúci anafylaktický šok. Neriešenie alergickej nádchy sa zasa môže vystupňovať až do ťažkej astmy či atopického ekzému.

Tí, čo sa liečia, kým im je zle, a potom tabletky vysadia, sú zodpovednejší?
Voláme ich sebapoškodzovatelia. Poctivo sa liečia nanajvýš rok. Len čo sa im uľaví, zabudnú na lieky aj kontroly. V ambulancii sa objavia až po rokoch, keď sa im znovu pohorší. Väčšmi sa starajú o svoju banku, auto než o zdravie. Neberú lieky, nepoznajú ich názov, no keď sa spýtam, aký olej dávajú do auta, s odpoveďou nezaváhajú.

Nestačia voľnopredajné lieky proti alergii?
Pacientov, ktorí takýmto spôsobom bojujú proti alergickej nádche, je veľa. V období problémov užívajú kvapky na uvoľnenie nosa. Za týždeň minú aj dve balenia, mnohí sa tak liečia roky. Nepovažujem to však za správny postup. Tieto prípravky sú namieste len v čase núdze, naprí-klad počas dovolenky, keď nemajú možnosť navštíviť lekára. Inak si ich dlhodobým užívaním škodia, lebo im po čase už nemusia stačiť. Mnohým sa preto zhoršujú prejavy ochorenia. Čo je však najdôležitejšie, ukracujú sa o účinnejšie formy liečby. Alergia sa totiž v mnohých prípadoch dá úplne vyliečiť. Podmienka však je prísť už pri prvých alergických príznakoch. 
Mnohí alergici by sa aj liečili, no odrádza ich rozšírený názor, že antihistaminiká uspávajú a bránia šoférovaniu. 
Základ liečby alergie je vyhýbať sa alergénom a užívanie liekov. Na prvom mieste sú antihistaminiká, ktoré redukujú hladinu histamínu – látky spúšťajúcej akútne príznaky alergie –
v organizme. Posledné roky ukázali, že ich užívanie má aj protizápalový účinok, tlmí prechod alergie do chronického zápalu slizníc a kože. Obavy z týchto liekov sú zbytočné. V súčasnosti máme k dispozícii oveľa širšiu paletu preparátov ako v minulosti a užívanie tých najnovších zvyčajne nesprevádzajú nepríjemné vedľajšie účinky. Ospalosť, ktorá sa objaví maximálne u jedného z dvadsiatich pacientov, sa dá poľahky vyriešiť. Hľadáme vhodný liek ako nedávno u jednej pacientky. Únavou reagovala na osem liekov, tak sme vyskúšali deviaty a teraz je veľmi spokojná.

V súčasnosti sa uplatňuje takzvaná špecifická liečba. Pri akých alergiách ju nasadzujete?
Ide o takzvanú alergénovú imunoterapiu. Je veľmi účinná, no obyčajne niekoľkoročná. Používame ju pri liečbe alergií na pele, roztoče, zvieratá a plesne. Ak vieme, aký alergén spôsobuje pacientovi problémy, postupne mu ho vo zvyšujúcich sa dávkach podávame. Ak je pre neho problém peľ brezy, synteticky upravený alergén dostane vo forme kvapiek alebo injekcií. Zvyčajne pred sezónou, najčastejšie tri až šesť injekcií v týždennom intervale.
Do konca roka by sa na trhu mala objaviť novinka. Tablety na cmúľanie, ktoré sa budú vkladať pod jazyk. Fungovať budú na rovnakom princípe. Postačí, ak užijete jedno liečivo pred sezónou a budete mať pokoj na celé nepríjemné obdobie.

Plánovalo sa aj očkovanie detí dobrými črevnými baktériami.
Rozruch okolo tejto teórie stimulovania imunitného systému utíchol. Zrejme nesplnila očakávania. V poslednom čase sa však hovorí o tom, že dobré baktérie chrániace pred alergiou sa nachádzajú aj v nepasterizovanom kravskom mlieku. Možno sa výskum uberie týmto smerom.

Na čo si majú dávať pozor alergici, ktorých organizmus na potravinu už zareagoval anafylaktickým šokom?
Takíto pacienti musia pri sebe nosiť antialergénové pero s dávkou adrenalínu, ktorý si podá do svalu, len čo pocíti zvieravý pocit v hrdle. Mali by sa mať na pozore najmä v reštauráciách.

Hovorí sa, že dnes je viac alergických detí aj preto, že nie sú tak rozšírené mrle. Vraj posilňovali obranyschopnosť. Je to pravda?
Už to nie je predpoklad, ale objektívny fakt. Potvrdili to aj štúdie uskutočnené na deťoch v Keni, ktoré majú častý kontakt s rôznymi parazitmi, boli poštípané rôznymi pavúkmi či kliešťami. Majú vysoké hladiny takzvanej alergénnej protilátky, imunoglobulínov typu E, a minimálne prejavy alergií. Vysvetlenie je naozaj jednoduché. Alergická zložka imunitného systému sa pri parazitárnom ochorení sústredí na boj proti škodcom a nemá
priestor na to, aby bojovala proti bežným
látkam v prostredí.

Znamená to, že mrle sú prospešné proti alergiám?
Určite nie, hoci sa už vo svete realizujú aj lekárske vedecké štúdie, keď testované osoby infikujú parazitom, pochopiteľne, neškodným. Hlavný problém v súčasnosti tkvie v tom, že žijeme v priveľmi čistom prostredí. Deťom večne umývame ruky a doma všetko dezinfikujeme. Čistota je potrebná, ale určite nie prehnaná. Deti kedysi žili na vidieku, v blízkosti kráv, čo posilňovalo ich obranyschopnosť. Hovorí sa aj o tom, že ľudia, ktorí prekonali hepatitídu typu A alebo tuberkulózu, tiež zrejme nepoznajú problémy s alergiou. Prepuknutie oboch chorôb totiž predpokladá styk so ,špinou‘. Ich imunitný systém pri týchto chorobách zamestnávala likvidácia škodlivých mikróbov. Nestal sa preto neprimerane precitliveným. Alergia je totiž istým spôsobom agresívna reakcia, a keď človeka umiestnite do sterilného prostredia bez mikróbov, ktoré by mal imunitný systém ničiť, vezmete mu objekt, s ktorým by mal bojovať. Obráti sa proti nám a začne si hľadať nový zdroj likvidácie. Najčastejšie to býva niečo, čo nám nerobilo problémy desiatky tisíc rokov. Peľ, zvieratá, roztoče... 

Dá sa alergii v súčasnosti vôbec predísť?
Prevencia je možná, ale to by už musela byť celospoločenská otázka. Na druhej strane odstrániť všetky rizikové faktory je takmer nemožné. Človek by sa musel odsťahovať do Tatier alebo na Ural a chovať kravy. Zistilo sa totiž, že u detí farmárov je až o päťdesiat percent menej alergikov ako v bežnej populácii v mestách. Počul som, že aj na Slovensku vznikajú projekty takzvaného Zdravého prostredia na prevenciu proti alergiám. Pomáha aj pitie nepasterizovaného mlieka. Sú v ňom zložky, ktoré stimulujú imunitu pozitívnym smerom a bránia nevhodným prejavom. Toto sa však môže realizovať len pod dohľadom lekára.

Bátorička alergická na meď

Alergie moria aj hollywoodske hviezdy. Britney Spearsovú dráždi peľ ľalií. Keď sa o tom dozvedela speváčka Pink, poslala jej kyticu týchto nádherných kvetov. So sennou nádchou má oštaru aj herečka Scarlett Johanssonová. Výrazne jej skomplikovala natáčanie jednej z filmových scén. Odohrávala sa v pšeničnom poli a výsledkom bol tečúci nos, páliace oči a problémy s dýchaním. Pre tieto nepríjemnosti museli scénu niekoľkokrát opakovať.
Herečka Anna Frielová, známa ako filmová Bátorička, je alergická na meď. Zistilo sa to pri natáčaní, keď ju uložili do medenej vane a zakrátko jej pokožku pokrylo množstvo svrbivých pupencov. Chúlostivú situáciu filmári vyriešili tak, že do vane vložili plachtu a až potom ju naplnili vodou. V blízkosti krásnej Jessicy Alba sa zasa nesmie ocitnúť mačka. V opačnom prípade kýcha, tečie jej z nosa a ťažko sa jej dýcha.

MÁTE SENNÚ NÁDCHU?

Trpíte v poslednom období nezvyčajne dlhými nádchami? Kým v minulosti bez problémov zmizla do siedmich dní, teraz sa vás nepúšťa aj dva týždne. Zrejme to nebude klasická, ale alergická nádcha.

AKÁ JE KLASICKÁ?
Pre klasickú nádchu je typický vírusový pôvod, infekčnosť, kvapôčkový prenos a maximálne sedemdňové trvanie. Šarapatí predovšetkým v chladných mesiacoch a má jeden- až trojdňové inkubačné obdobie. Prejavuje sa pocitom upchatého nosa, lebo sliznica v nose je opuchnutá a prekrvená. Nos sa zmení na „tečúci vodovodný kohútik“. Klasickú nádchu sprevádza pocit únavy, bolesti hlavy, nechutenstvo a pocit chladu, tiež hojný výtok z nosa a kýchanie.

ČO SA DEJE PRI ALERGICKEJ?
Táto podoba „tečúceho a upchatého“ nosa je jednoznačne neinfekčná. Ide o zápal sliznice nosa a prinosových dutín, ktorý je odpoveďou imunitného systému na pôsobenie rôznych alergénov – peľov tráv, bylín, stromov, prachu, roztočov, srsti domácich zvierat a plesní. Tie za normálnych okolností u zdravých ľudí neprovokujú žiadnu alebo len nevýraznú reakciu. Na nosovú sliznicu sa dostávajú spolu s vdychovaným vzduchom, no alergická nádcha môže byť aj reakciou na
potravinové alergény – jahody, uhorky, paradajky, čokoládu, orechy, morské živočíchy či citrusy.
Ako sa prejavuje? Nastúpi rýchlo
a problémy sa bez liečby zhoršujú. Prezrádza ju upchatý nos, z ktorého vyteká priezračný sekrét. Typické je časté kýchanie, kašeľ, svrbenie podnebia aj očí, ktoré navyše pália, tiež sťažené dýchanie, bolesti hlavy a pocit únavy. Postihnutého trápi počas „alergickej sezóny“, častý je aj jej celoročný výskyt. Frekvencia závisí od typu alergénu.

AKO ju potvrdia?

PRICK-TEST
Pri podozrení na alergickú nádchu alebo potravinovú alergiu ho podstúpite medzi prvými vyšetreniami. Tento test sa robí na vnútornej strane predlaktia. Vo vzdialenosti dvoch centimetrov sa na kožu kvapká niekoľko alergénov, inhalačných alebo potravinových. V mieste roztoku potom lekár kožu ihlou trochu „rozškriabe“. Ak úsek sčervená, opuchne, svrbí alebo bolí, je to signál alergickej reakcie na látku, ktorú aplikoval na kožu. Záver je známy po dvadsiatich minútach, neskorá reakcia sa prejaví do dvoch dní.
Jeho nevýhodou je nepresnosť a vysoká miera falošne pozitívnych výsledkov. Presnejší je však intrakutánny test, pri ktorom sa testovací roztok vstrekuje priamo do kože.
Lekári sa k nemu uchyľujú v prípade, že
prick-test nepreukázal jednoznačný výsledok.

EPIKUTÁNNY ALEBO NÁPLASŤOVÝ TEST
Potvrdí kontaktnú alergiu, ku ktorej patrí aj alergický ekzém rúk. Pri ňom sa väčšinou na kožu chrbta lepia náplasti obsahujúce podozrivé látky. Musia tam ostať jeden až dva dni. Po odstránení sa odčíta výsledok. Ak miesto začervená, svrbí a páli, škodca bol odhalený

LABORATÓRNE TESTY
Výpovedné sú aj krvné testy. Prejavy alergie preukáže zvýšená hladina celkových
imunoglobulínov E. Ich hodnoty rastú pri sennej nádche, neurodermatitíde, astme, ale aj pri potravinových alergiách.
Stanovenie špecifických imunoglobulínov
E zasa prezrádza alergie na presne určené látky, na pele tráv či alergény z vajíčok. Je finančne náročnejší a lekári sa pre toto vyšetrenie rozhodujú, ak nie je možné realizovať kožný test.
Na alergické prejavy môže upozorniť zvýšená úroveň eozinofilov, čo je typ bielych krviniek, ktoré odhalí krvný obraz.

INÉ VYŠETRENIA
Pri alergických problémoch, ako sú alergická nádcha alebo astma, je nutné aj vyšetrenie nosa a funkcie pľúc. Spirometria meria objem vzduchu vydýchnutého s maximálnym úsilím za jednu sekundu. Môže poskytnúť niekoľko ukazovateľov funkcie pľúc. Vykonáva ho pľúcny lekár alebo alergiológ. Využíva sa hlavne pri diagnostikovaní astmy, bronchitídy, rozšírenia priedušiek a iných chronických ochorení pľúc.
Najnovšia metóda, ktorá môže odhaliť začínajúcu astmu, je stanovenie hladiny vydychovaného oxidu dusnatého špeciálnym prístrojom. Pacient pri ňom vydychuje do špeciálneho náustka a výsledok je k dispozícii do minúty.

Zaujalo nás

Takmer tretina ľudí má pozitívne kožné testy na alergény, pritom nemajú žiadne alergické prejavy. Znamená to, že síce majú väčšie riziko vzniku alergie, ale k alergikom určite nepatria a nemusia sa ani liečiť.

Nemohla som nič jesť

Speváčka Zdenka Predná vyrastala so sennou nádchou. Nivočili ju pele a trávy. Pred rokom jej k tomu pribudla ťažká potravinová alergia.

Mladá speváčka o nej so žartom hovorí ako o dani za obžerstvo. „Všetko odštartoval pobyt v Barcelone, kde sme to trochu prehnali s morskými potvorami a vínom. Po návrate som zrazu začala alergicky reagovať na pokrmy, ktoré mi dovtedy nespôsobovali žiadne problémy. Zjedla som jablko, opuchli mi pery. Dala som si pohár džúsu, navreli mi očné viečka. Vypila som mlieko, na tvári mi vyrazili červené fľaky. Aj na víno som zareagovala obzvlášť búrlivo.“ Po čase Zdenka nemohla zjesť takmer nič. Nesmela používať korenie, zabudnúť musela na pečivo, paradajky, orechy, syry, mäso, konzervačné látky, dokonca aj na ovocie. „Aj voda z vodovodu mi robila problém. Čaje a polievky som si varila z minerálky. Musela som obmedziť cukor, tiež mi škodil. Stravovanie v reštaurácii bolo absolútne neprípustné. Ak by mi jedlo ohriali v mikrovlnke, opuchla by som,“ hovorí o svojom trápení. Keď sa ocitla v teplom prostredí, nastúpila histamínová reakcia a časti tela, ktoré prišli do styku s teplom, sčerveneli a svrbeli. „Ten, kto to nezažil, môže považovať tieto problémy za malicherné. Viete však, aké je strašné, keď vás celý deň páli, svrbí opúchajúca tvár a celé telo? V takom stave som sa nedokázala na nič sústrediť.“ Zdenka vyhľadala lekára, a nie jedného. Robili jej mnoho testov, ale pomôcť jej nedokázali. „Predpisovali mi rôzne lieky a kortikoidy, ale to bola len dočasná pomoc.“

UŽ SOM ZDRAVÁ
Najnepríjemnejšie bolo, že problémy s alergiou Zdenke v tom čase výrazne zasiahli do práce. „Keď sa mi prvýkrát objavili alergické ťažkosti, práve som nahrávala nový album. Pre opuch slizníc sa mi aj ťažšie spievalo. Naspievaným veciam chýbala iskra, preto som ich neskôr musela nanovo nahrávať.“ Koncerty, našťastie, rušiť nemusela, v tom čase ich nemala naplánovaných veľa. Fotenia v časopisoch však padli alergii za obeť. Večer si do postele líhala v poriadku a ráno vstávala opuchnutá na nepoznanie. „Bolo to veľmi nepríjemné obdobie, cítila som sa veľmi zle. Psychicky aj fyzicky.“
Zdenka mala obrovské šťastie. Po článku v novinách sa s ňou skontaktoval MUDr. Marián Šuch z Topoľčian. Pomocou homeopatík a biorezonancie jej pomohol. „Terapia trvala približne pol roka. K odborníkovi som chodila minimálne raz za týždeň. Ak to bolo nutné, aj viackrát. Doktor ma pomaly usmerňoval, čo môžem a čo by som nemala jesť, pomocou prístroja dokázal zistiť, čo mi škodí. Postupne som do jedálneho lístka pridávala nové potraviny. Teraz ho navštevujem z preventívnych dôvodov raz za mesiac alebo dva. Tiež, keď mám chrípku či nádchu a je potrebné ,nakopnúť‘ mi imunitu.“
Zdenka sa potešila aj ďalšiemu dôsledku liečby. „Senná nádcha tiež zmizla. Môžem sa vybrať do prírody bez toho, aby mi opuchli oči a sliznice.“ Momentálne sa teší z toho, že je opäť zdravá a môže jesť takmer všetko. „Okrem mlieka, čínskych jedál, pokrmov prihrievaných v mikrovlnke a alkoholu. Avšak v porovnaní s tým, že mi predtým škodilo aj obyčajné jablko, je to úžasný pokrok,“ teší sa.

Vadia mi jablká, fazuľa, ryža...

V ohrození sú najmä deti vegetariánov a alergici na brezu.

V poslednom období pribúda netypických alergií. Obvykle to súvisí s krížovou reaktivitou medzi peľmi tráv a strukovinami. Šošovica, hrach či fazuľa môžu byť problematické predovšetkým u detí vegetariánskych rodičov, ktorí im ich do jedálneho lístka zaradili priskoro, v siedmom či ôsmom mesiaci. Organizmus a ani imunitný systém v tom období ešte nemusí byť pripravený na ich spracovanie a hrozí nevhodná reakcia.
V poslednom čase pribúda pacientov alergických na hrušky, čerešne alebo
broskyne. Čoraz častejšie alergické prejavy zapríčiňuje zeler, žiaľ, aj vo varenom stave. Mrkva je problém len v surovom stave. Nevhodná reakcia po konzumácii jablka hrozí predovšetkým alergikom na peľ brezy. Nachádza sa v ňom rovnaký alergén ako v jablkách.
Ukázalo sa, že ovocie produkuje oveľa viac alergénov, ak je pestované v blízkosti ciest či letísk. Podobnú situáciu môže spôsobovať aj chemický postrek. Jablká pestované na vidieku a neošetrované chemikáliami preto často nie sú pre alergikov problém. Mnohí však takú možnosť nemajú a sú odkázaní na ovocie zo supermarketov. Pomôcť môže, ak si také jablká ošúpu alebo ich konzumujú vo varenom stave. Množstvo alergénov v nich sa varom zničí. U miernych alergikov sa odporúča, aby kôstkové či jadierkové ovocie, na ktoré zareagovali nevhodne, nejedli aspoň v období kvitnutia brezy, počas marca a apríla.

Príznaky potravinových alergií

Provokatérom môže byť takmer každá potravina, no najčastejšími vinníkmi sú: vajíčka, paprika, oriešky, z nich najmä lieskovce, vlašské orechy a arašidy, sója, ryby, kravské mlieko, pšenica.

Ako sa prejavuje potravinová alergia?
 
Koža
vyrážka, žihľavka, opuch pier, kože a slizníc, svrbenie a ekzém

Tráviaci trakt
nadúvanie, bolesť brucha, zápcha, nevoľnosť a vracanie

Dýchacia sústava
nádcha, kašeľ, ťažkosti s dýchaním

Iné symptómy
bolesť hlavy, najčastejšie migréna, únava, podráždenosť, pokles krvného tlaku, mdloby, anafylaktický šok s bezvedomím a možným zlyhaním krvného obehu

Vychovávate doma alergika?

Máte sennú nádchu, precitlivenosť na mačkya plánujete rodinu. Pomôže vám v tehotenstve nejesť ryby, čokoládu a orechy, nepiť mlieko a nezdržiavať sa vo vlhkom prostredí?

„Trochu cynicky by sme mohli povedať, že prvý krok by mal byť: Nehľadajte si životného partnera v čakárni pred alergiologickou ambulanciou. Genetika ,nepustí‘ a pravdepodobnosť, že dvom alergikom sa narodí neatopické dieťa, je malá. Na druhej strane, láske sa rozkázať nedá,“ tvrdí MUDr. Martin Lešťan z Alergioimunologického centra v Prešove.
Aké kroky by mal teda podniknúť pár, aby znížil šancu, že ešte nenarodené dieťa bude alergik? „S genetikou asi nenarobia nič. Alergia vzniká už v tehotnosti, najmä druhý trimester je veľmi citlivé obdobie pre vyvíjajúce sa dieťa. V tom čase by sa žena nemala pohybovať v zafajčenom prostredí a určite by si nemala zapáliť ani jednu cigaretu. Je preukázaný zhubný účinok fajčenia budúcej mamičky na vznik pískajúcich zápalov priedušiek u dojčiat. Tiež vplyv vlhkého prostredia na zvyšujúcu sa koncentráciu roztočov a plesní v interiéroch, preukázané je aj pôsobenie znečistenia ovzdušia na nárast ,agresivity‘ peľov, ktoré vyvíjajúcemu sa plodu nemusia prospieť. Za účinné sa považuje nasadenie diétnych opatrení u vysokorizikových jedincov. Mali by sa vyhýbať rybám, čokoláde, orechom, kravskému mlieku či citrusom. Ukázalo sa totiž, že pri dodržiavaní diéty kleslo riziko vzniku ekzému, potravinovej alergie a astmy.“ Po narodení potomka je vhodné predĺžiť obdobie dojčenia a oddialiť jeho kontakt s alergénmi kravského mlieka. „Minimálne štyri mesiace by ste dieťa mali výlučne dojčiť. Pri nedostatku materského mlieka je prípustná náhrada hypoalergénnym kravským mliekom.“

CHCEM PSÍKA, PROSÍM!
Hovorí sa, že pred alergiou môže dieťa uchrániť, ak je súčasťou domácnosti miláčik, najlepšie pes alebo mačka. Čo na to súčasní alergiológovia? „V minulosti sme ho v domácnostiach alergikov striktne zakazovali. Dnes sa názory prehodnotili a každý človek je posudzovaný individuálne,“ objasňuje MUDr. Lešťan. Jednoznačne však platí, že pri potvrdenej alergii na zviera s ním nesmiete prísť do kontaktu. „Treba myslieť aj na to, že alergény zvieraťa sa nachádzajú v celom byte, dostatočnou ochranou preto určite nie je, že dieťa mačku nehladká alebo sa zdržiava v inej miestnosti. Ak je však domáci miláčik v prostredí prítomný dlhodobejšie a dieťa nemá naň alergiu, jeho darovanie sa môže na čas odložiť. Najmä prítomnosť psa môže byť v niektorých prípadoch dokonca ochranným faktorom pred rozširovaním alergie. Dilemu však riešime vtedy, keď alergik doteraz nemal zvieratko a zatiaľ ani alergiu naň. Vtedy ho radím skôr nekupovať, lebo nie je vylúčené, že u dieťaťa sa neskôr rozvinú alergické prejavy.“

PITE KRAVSKÉ MLIEKO

V poslednom období sa do popredia dostáva teória, že od alergie môže uchrániť konzumácia kravského nepasterizovaného mlieka. No zatiaľ o tom hovoria len vedci. „Oddialenie kontaktu dieťaťa s alergénmi kravského mlieka je veľmi dôležité preventívne opatrenie pred rozvojom alergie u rizikového dieťaťa. Jediná kvapka obsahuje toľko silne alergénneho laktoglobulínu ako 200 litrov materského mlieka. Len jedna dávka kravského mlieka môže u rizikového dieťaťa spustiť nevhodnú precitlivenosť. Na druhej strane, niečo na tejto teórii bude. Užitočné nie je samotné kravské mlieko, ale prítomnosť prospešných baktérií v ňom. Ukázalo sa, že alergické deti majú menej laktobacilovej flóry v hrubom čreve ako nealergické deti. Príčinou sú zlé stravovacie návyky a veľa umelých chemických látok v potrave, ktoré výrazne narúšajú mikroekologickú rovnováhu v čreve. Zvýšenie probiotík v strave detí je nesmierne dôležité. Platí však aj to, že pre rizikových ľudí, hlavne trpiacich atopickým ekzémom, je nebezpečné povzbudzovať ich k zvýšenému príjmu vysoko alergizujúcich mliečnych bielkovín. Najmä v prvých dvoch rokoch života dieťaťa,“ objasňuje detský
alergiológ.  

Vyrastie z nej, ale...

Mnohí rodičia detských alergikov sa nádejajú, že ich potomkovia v puberte z alergie vyrastú. Sú to márne nádeje? „Predispozícia na alergické reakcie je celoživotná, ale je pravda, že meniť sa môže nielen spektrum alergénov, prejavy alergie, ale aj postihnuté orgánové systémy. Preto sa stáva, že dieťa z určitej alergie akoby vyrastie. Napríklad 90 percent detských pacientov stráca po vhodnej diéte alergiu na bielkoviny kravského mlieka,“ objasňuje MUDr. Lešťan. Známy je aj takzvaný atopický pochod, keď človek počas svojho vývoja postupne mení spektrum alergénov a spôsob alergických reakcií. Znamená to, že u dieťaťa zmizne ekzém, no vzniká alergická nádcha, ktorá potom prechádza do prieduškovej astmy. „Pri vhodnej liečbe a dodržiavaní režimových opatrení je možné, že pacienti prežívajú dlhodobé bezpríznakové obdobia. To však neznamená, že sa z alergie vyliečili. Preto je nutné alergika dlhodobo sledovať v alergiologických ambulanciách,“ odporúča MUDr. Lešťan.

DOKÁŽETE TO ZMENIŤ!

✓ Znížte čas strávený v uzavretých miestnostiach a chodievajte častejšie do prírody. Pobyt v uzavretých miestnostiach plných prachu, chemických výparov je často významný spúšťač alergického zápalu. Prevenciou rozvoja alergie je aj dlhodobejší pobyt na farme medzi domácimi zvieratami. Hovorí sa, že ak budúca mamička strávi v takom prostredí posledný trimester a dieťa ďalší rok, riziko vzniku alergie sa znižuje až o päťdesiat percent.
✓ Ničte roztoče a plesne. Robte všetko pre to, aby sa v bytoch a domoch príliš nemnožili. Ideálne podmienky majú, ak zanedbávate vetranie, príliš kúrite a v miestnostiach je vlhko.
✓ Nevytvárajte pre dieťa sterilné prostredie s vysokým hygienickým štandardom. Trocha špiny neškodí. Naopak, ak sa uňho dosiaľ nerozvinula alergia, prostredie kontaminované endotoxínmi, ktoré sú súčasťou bunkového obalu niektorých baktérií, aktivizujú imunitný systém a chránia pred rozvojom alergie.
✓ Neliečte deti zbytočne antibiotikami a nevyvíjajte tlak na lekárov, aby ich v neodôvodnených prípadoch predpisovali.
✓ Vyhýbajte sa príliš chemicky upravovaným pokrmom, ktoré obsahujú mnoho konzervačných látok, stabilizátorov, umelých farbív a príchutí. Užívajte laktobacily.
✓ Dostatočne dlho dojčite.
✓ Naučte deti primerane športovať a otužovať sa.
✓ Minimalizujte stres v rodine a tešte sa zo života – aj z maličkostí.

KALENDÁR PRE ALERGIKOV

Január a február
V niektorých oblastiach už koncom januára vo vzduchu poletuje peľ
liesky. Lieska obyčajná je prvá kvitnúca drevina, jej „sezóna“ trvá v období od februára do marca. Peľ sa vyskytuje v ovzduší 30 až 50 dní.
Veľmi častý alergén je peľ jelše. Začína kvitnúť o čosi neskôr ako lieska, potom sa pridávajú aj ďalšie alergénne druhy rastlín. Častá je reakcia na kvitnúce púpavy či bahniatka. Sú časté peľovo-potravinové reakcie s potravinami, ku ktorým patrí ovocie, zelenina, orechy, oriešky a semená.  

Marec
V marci je náročné stanoviť hlavné alergény, lebo v ovzduší sa nachádza zmes peľov rôznych druhov rastlín. V tomto mesiaci vo vzduchu poletuje peľ liesky, jelše, topoľov, vŕby, dubov, javorov, neskôr briez a jaseňov. Alergénnosť jednotlivých drevín je malá, avšak môže dôjsť ku skríženej reakcii na tieto rastliny a nastane prudký ohlas organizmu. Niektoré z týchto drevín zakvitajú postupne v období od marca až do júna. Môže sa objaviť aj skrížená precitlivenosť na čerstvú koreňovú zeleninu, kôstkové ovocie a exotické plodiny. V tomto období začínajú kvitnúť aj niektoré druhy tráv.

Apríl
K hlavným alergénom patrí ešte stále peľ brezy, pribúdajú jablká, marhule, broskyne, čerešne a slivky, tiež zelenina. Častá je skrížená reakcia s ovocím a so zeleninou. V tomto období kvitne aj javor či jaseň a prvé trávy – ruža šípová, maliny, ostružiny, byliny a repka olejná. Sezóna kvitnutia tráv trvá až do konca leta.

Máj
Hlavné alergény sú trávy, pŕhľava,  paradajky, papriky, surové zemiaky, sója, šošovica. V tomto období sú časté aj skrížené reakcie. Kvitne topoľ, vŕba aj skorocel, agát, baza, štiav a mnoho ďalších menej významných drevín a rastlín. 

Jún
Obilniny – pšenica, kukurica, jačmeň, trávy, agát a lipa sú hlavné alergény. V tomto období naďalej kvitnú trávy a ich peľ je hlavný alergén. K menej významným patrí skorocel, žihľava či slnečnica.

Júl
K najväčším alergénovým vinníkom patrí palina, zlatobyľ, vratič, slnečnica či čakanka. V júli klesá množstvo peľu tráv v ovzduší. Časté sú skrížené alergické reakcie na konzumáciu zeleniny, šalátu, čakanky či slnečníc a slnečnicového oleja.

August
Maximálnu sezónu má palina, potom menej významné rastliny ako zlatobyľ, púpava, rumanček, slnečnica a sezónna zelenina – čakanka a šalát. Na našom území výrazne stúpla reakcia na peľ ambrózie. 

September
V alergénovej palete vedie ambrózia, na ústupe je palina, astra, skorocel, mrkva, zeler, avokádo a ananás. Časté sú krížené reakcie po konzumácii koreňovej zeleniny a korenín – anízu, estragónu, feniklu, bazalky, rozmarínu, tymianu, šalvie, karí, majoránu, oregana, mäty, petržlenu, čierneho a zeleného korenia. Objavujú sa reakcie na konzumáciu ananásov, avokáda, kivi, manga, banánov, melónov, jabĺk, zemiakov, pšenice a ryže.

Október
Hlavnými alergénmi sú huby, aníz, bazalka, fenikel, kardamón, kurkuma, koriander, kôpor, majorán, mäta, oregano, rasca, rozmarín, šalvia, karí a sušená koreňová zelenina. V októbri je množstvo peľu v ovzduší už iba malé. Do popredia sa dostávajú spóry húb a plesní. Tie sú častou príčinou rôznych respiračných alergických reakcií. V tomto období je dostupné aj množstvo čerstvých a sušených korenín a rastlín, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie.

November
V tomto období nie sú vo vzduchu takmer žiadne peľové alergény. Častou príčinou vzniku alergických reakcií v zimných mesiacoch bývajú rôzne druhy potravín a pochutín. Najčastejšie sú to rôzne druhy orechov,
orieškov, semienok, mliečne produkty a morské živočíchy.

December
V tomto mesiaci nie sú vo vzduchu žiadne peľové alergény. Hlavný alergén sú roztoče, ktoré sa začínajú množiť vo vykurovacom období.