Po návrate manžela z afrického šampionátu dostala prezývku manželka kráľa. Okrem toho ju titulujú aj pani Beckhamová. Vittekovci núdzou určite netrpia. Patricia (30) však tvrdí, že jej dcéry by rady vymenili šaty od Diora za obyčajné kamarátstvo s rovesníkmi.
Do Afriky na majstrovstvá sveta ste sa nedostali, ale reprezentácie z iných krajín nežné pohlavie prišlo podporiť. Súhlasíte, že prítomnosť manželky či priateľky na dôležitom turnaji futbalistom pomáha?
Myslím, že áno, a vzhľadom na to, že poznám svojho manžela, určite si aj on myslí to isté. Sú však pravidlá, ktoré musíme rešpektovať. Keď idú naši chlapi na sústredenie, vravíme, že idú do pionierskeho tábora. Odvezú ich do hotela a my za nimi nemôžeme chodiť, aby sa sústredili na tréning.
Aký ste mali vzťah k športu pred tým, než ste sa spoznali s manželom?
Žiaden alebo skôr negatívny. Naša rodina nebola športovo založená, ja som úplné drevo. V tridsiatke som sa rozhodla, že pôjdem do Let’s Dance a doma sme sa na tom dobre zabávali. Nemala som žiadnu kondičku. Vďaka súťaži som schudla osem kíl, zlepšilo sa mi držanie tela a pomohla mi aj psychicky – prestala som sa hanbiť. S tancovaním budem pokračovať, pretože s telom treba niečo robiť. Je len pár žien, ktoré nemusia, ale ja k nim určite nepatrím.
Ozvali sa aj hlasy, že tanečnú súťaž ste len využili na svoje spropagovanie pred vydaním albumu.
Samozrejme, bol to určite jeden z dôvodov, prečo som súhlasila s účasťou. Speváčok ako ja je veľmi veľa. Mne sa už nechce spievať po kluboch v zahraničí. Vždy je to o šanci, ktorú môžete využiť, aby si vás ľudia všimli. Tak je to vo všetkom, aj v herectve. Je milión dobrých hercov, ale až keď dostanú rolu v seriáli, stanú sa známymi. Ani ja som nevedela, kto je to Elena Podzámska... Moje meno na titulkách nebude stále. O rok príde niekto zaujímavejší. Aj bulvár nám v kariére, či chceme, či nechceme, pomáha.
Let’s Dance však neprinieslo len pozitívny obraz o Patrícii Vittekovej. Aj negatívna reklama je reklama?
Bolo tam veľa negatívneho. Vyťahovali sa veci z minulosti, ktoré boli pre mňa isté obdobie veľmi ťažké a na ktoré som sa snažila zabudnúť. Nie je to nič príjemné čítať o potrate, o mojom bývalom partnerovi, ktorý mal, žiaľ, autonehodu. Také články ubližujú nielen mne, ale aj mojej rodine.
Neboli to však informácie, ktoré ste sama poskytli v rozhovoroch?
Nebol to vždy rozhovor. Nie raz mi zavolali z novín a povedali: Buď sa k tomu vyjadríte, alebo napíšeme to, čo vieme. Odkiaľ
získali informácie? Bratislava je dedina a nie každý ma má rád. Keď videli, že sa mi darí, povyťahovali veci z môjho súkromia.
Takže ste sa napokon vyjadrili.
Vybrala som si menšie zlo, nechcela som, aby vychádzali totálne nepravdy.
Napríklad o vašom biologickom otcovi?
Áno. Bola to senzácia. Prišiel pán, ktorý sa ma v detstve vzdal a po tridsiatich rokoch sa začal zaujímať o svoju dcéru. Pre mňa to bol veľký šok. Mám otca, ktorý ma vychoval a ktorý ma miluje. Pre mňa bude vždy otcom ten, kto mi dal v puberte prvú facku vtedy, keď som si ju zaslúžila. Ten, kto vozí moje deti do škôlky a stará sa o ne.
Povedali ste, že pred tanečnou súťažou ste boli hanblivá. Ako môže byť speváčka hanblivá?
No veď to! Na Slovensku som bola vždy hanblivejšia ako v Česku a v zahraničí. Aj preto som si dala umelecké meno Paris. No nebolo to pochopené tak, ako malo.
Ako to malo byť pochopené?
Umelecké meno Paris mi navrhol pred rokmi priateľ. Najskôr som ho odmietala s tým, že je príliš exotické a že tu ho nikto neprijme, ale nakoniec som si ho dala, aby som tak uchránila svoju rodinu. Dnes už mi je smiešne, keď za mnou kričia: To je Patricia Paris!
Kedy odišla Paris z vášho života?
V momente, keď som sa vydala. Mám svojho muža a nevidím dôvod, aby som sa rýpala v minulosti. Som hrdá na svoje priezvisko aj na svojho šikovného manžela.
Čo ste o sebe vedeli, keď ste sa zoznámili?
Všetci si myslia, že som na Vitteka poľovala. Ani sa nečudujem, keď sledujem všetky tie vystierajúce sa slečny, ktoré prejdú okolo Roba.
Aj vy ste sa vystierali?
Asi áno, ale u mňa to bolo skôr až na druhý raz. Zoznámili sme počas jedného večera, na ktorom som spievala. Robo svojmu manažérovi vtedy povedal: Prečo to nemôže byť moja žena? Ja som si ho veľmi nevšímala, pretože som vtedy bola zadaná.
Pri druhom stretnutí ste už boli voľná?
Bola som práve v období, keď som nechcela riešiť žiaden vzťah, lebo som ukončila veľmi komplikované obdobie. Chcela som si konečne užívať, vrátiť sa do Prahy, odkiaľ som kvôli priateľovi odišla na Slovensko a zahodila som všetky kontakty.
Kvôli vzťahu ste prišli na Slovensko?
Som človek, ktorý keď miluje, vie sa prispôsobiť.
Robo vás teda druhý raz stretol v Bratislave, kde ste nechceli byť, s nechuťou púšťať sa do akéhokoľvek dobrodružstva.
Keďže som rezignovala aj na spev, o tri roky po našom prvom stretnutí sme s kamarátkou otvárali nechtové štúdio v Bratislave. Robo sa prišiel dať ostrihať do vedľajšieho kaderníctva – vtedy mal ešte vlasy. (Smiech.) Stretli sa nám pohľady a bolo. Odvtedy si chodil dať upraviť strih každý deň...
Čím vás zaujal?
Páčilo sa mi, že mi vykal. Bolo to veľmi milé. Nemohla som odolať, keď povedal: Mohol by som vás pozvať na zmrzlinu?
Vedeli ste, že je futbalista?
Nevedela. Pod futbalom som si predstavovala dedinské ligy, v živote som nebola na veľkom štadióne. Po štyroch mesiacoch som išla za Robom do Norimbergu a keď som zbadala päťdesiattisícový štadión, docvaklo mi to. Nikdy sa nado mnou nevyvyšoval, nedával mi najavo, že je úspešný futbalista. Na rozdiel od športovcov, ktorých som dovtedy poznala – tí boli veľmi sebavedomí a mali sa veľmi radi.
Máte za sebou niekoľko rokov života s futbalistom. Čo je na ňom najťažšie?
Asi tá samota a večné sťahovanie. Na jednej strane je to úžasné. Môj muž je Baran, ja som Strelec, obaja máme radi zmenu, objavovanie nových vecí. Spoznávame mnoho nových ľudí, kultúr, jazykov. Staršia dcéra Sofia vie po francúzsky a po anglicky, aj niečo z nemčiny. Neriešime, koľko čo stojí, ale nemôžem povedať mame, aby prišla, alebo zavolať kamarátke: Prosím ťa, mám depku, zastav sa.
Zatiaľ sú vaše dcéry malé, ale budete s nimi kočovať, aj keď budú školáčky?
Z Francúzska sme napríklad odchádzali zo dňa na deň. Deti väčšinou nemáme čas pripraviť na odchod a je to pre ne šok. Vysvetlite dcére, že pani učiteľku a kamarátov, ktorých si obľúbila, už na druhý deň neuvidí... Moje deti žijú nadštandardne – možno majú tri kočíky miesto jedného, ale len preto, že nemajú kamarátov. Veľmi rady by vymenili kúsky od Diora v šatníku za obyčajné prevezenie s kamarátmi v električke. Som však rozhodnutá manžela nasledovať tam, kde bude hrať.
Kam smerujete teraz?
Štyrmi gólmi na majstrovstvách manželov kredit vo svete futbalu stúpol. Všetko závisí od dohody medzi manažérmi a klubmi. Uvidíme. Keď bude treba, zbalíme sa a vycestujeme.
Aj s mladšou dcérkou
Cynthiou, pri ktorej sa hovorilo o cystickej fibróze?
Cynthia strávila po narodení veľa času na infekčných oddeleniach. Lekárka jej stanovila diagnózu cystická fibróza, no našťastie nebola správna, ale prežili sme mesiac hrozného strachu. Až jeden liečiteľ zistil, že je to „iba“ alergia na laktózu, mliečny cukor. Tri roky sme držali diétu, zdá sa, že sa to lepší, ale stále pokračujeme v zdravej výžive, kupujeme biovýrobky. Samozrejme, nepreháňame to. Môj manžel by určite bio „vepřo-knedlo-zelo“ nezjedol.
Zdá sa, že na majstrovstvách sveta pochudol?
Z Afriky prišiel vychudnutý ako hlísta, ale on to doženie. Týždeň dovolenky a má všetky stratené kilá aj viac naspäť. Hmotnosť si však musí držať. V klube dostanú za každé deko navyše 100-eurovú pokutu. To my ženy by sme potrebovali také zmluvy...
Jednu prísnu zmluvu ste podpísali aj vy.
Áno. Nemohla som si zafarbiť vlasy natmavo a nemala som otehotnieť. Po štyroch mesiacoch chodenia s Robom som dostala v Prahe úžasnú ponuku, ktorá sa neodmieta. Bála som sa mu to aj povedať. Znamenalo to totiž, že cez víkendy nebudem chodiť za ním, ale spievať. Ako ospravedlnenie som mu kúpila psa – maďarskú vyžlu. No zatiaľ čo on sa tešil, mňa pri psíkovi neustále napínalo. Vravel, že to bolo najkrajšie vianočné prekvapenie. Netušili sme, že ešte krajšie prekvapenie mám v brušku. Bola som totiž v druhom mesiaci. Trošku mi to však skomplikovalo situáciu a manažér v Prahe sa so mnou dva roky nerozprával. Nevedel mi to zabudnúť.
Rodili ste dvakrát cisárskym rezom. Ďalšie tehotenstvo je rizikom a malý futbalista sa asi konať nebude.
Keďže mám tumor na sietnici, musela som rodiť cisárskym. Inak by som v dôsledku priveľkého tlaku mohla oslepnúť. Aj keď je to moderné, sekciu by som si dobrovoľne nevybrala. Nebolo nič príjemné dostať spinálnu anestéziu, byť ochrnutá 13 hodín a nevedieť, či sa postavím. Nič neplánujeme, ale ak príde ďalšie dieťa, určite sa na to dáme.
Vaše oči tiež podstúpili chirurgický zákrok?
Áno, mám za sebou laserovú operáciu. Odmalička som mala
problém s očami. Mám veľa vtipných príhod z obdobia, keď som bola pri mínus ôsmich dioptriách takmer nevidiaca. Nosila som hrozné popolníky a hanbila som sa. Bez okuliarov som si aj mamu s otcom pomýlila a miesto k frajerovi som si prisadla k nejakému pánovi do cudzieho auta.
Dnes už vidíte dobre a napriek tomu, keď je váš manžel pri šanci, oči si zakrývate. Máte nejaké rituály?
Obaja sme veľmi poverčiví. Nemôžem sa na Roba pozerať, keď je v akcii. Ak som na štadióne, klopím zrak a zatínam zuby. Priame prenosy z dôležitých zápasov nesledujem vôbec. Pozriem si ich až v repríze a potom ešte s manželom, ktorý mi ich komentuje. A rituály? Tesne pred zápasom Robo musí počuť Sofiu a Cynthiu a volá tiež svojmu otcovi. Niekedy mi pošle cez obrazovku odkaz, na kopačkách ma vyšité naše mená. V zime nosil pod dresom tričko s našimi menami, ktoré mi zakázal prať.
Priatelíte sa s manželkami a priateľkami ostatných futbalistov?
Ako kde – v ktorom klube a v ktorej krajine. Pozerám sa na to triezvo. Sú ľudia, ktorí vás môžu a ktorí vás nemusia. Je to prirodzené, ani mne nie je každý sympatický. S partnerkami futbalistov sme sa zoznámili až teraz, vďaka dražbe dresov – zbierke pre obete povodní v Nižnej Myšli a myslím, že to bude pokračovať.
Máte osobnú skúsenosť s následkami povodní?
Nijakého človeka to nemôže nechať ľahostajným. Známy mi volal, že prišiel o všetko, že stratil strechu nad hlavou. A keď vám dospelý, zdravý chlap, otec detí plače do telefónu... Nerátala som s tým, že vyzbierame vyše
12-tisíc eur.
Aj pri takýchto nešťastiach si človek uvedomí, že nie je dobré stavať všetko na jednu kartu. Vy máte okrem manželovho príjmu aj svoj vlastný biznis.
Po dedkovi, ktorý spoluzakladal kožiarsky priemysel v bývalom Československu, som zdedila úžasnú vec – patent na spracovanie odpadových koží. Dajú sa z nich robiť krásne veci – bižutéria, kabelky a peňaženky na nerozoznanie od výrobkov z kože krokodíla či hada. Určite v tom budem pokračovať.
Ale nie preto, aby ste manžela jednoducho vedeli poslať k vode, ak by vám bol v budúcnosti neverný – tak ako spievate vo vašom videoklipe k pripravovanému albumu?
Piesne, ktoré spievam, sú príbehmi, každý by si mal nájsť ten svoj. Keď ste zamilovaná, púšťate si zamilované piesne, ak sa s priateľom rozchádzate, určite sa vám žiada niečo iné. Nespievam len o sebe. Na svet sa pozerám bez ružových okuliarov, viem, že nie sú len ideálne vzťahy. Mám kopu kamarátok, ktoré sa museli vyrovnať s neverou a rozchodom. A originálny francúzsky text od Stefaana Fernanda je oveľa tvrdší...
45%