Za tmavými okuliarmi ukrývala opuchnuté oči, boľavé pery nezdobil rúž ani lesk. Takto ste mohli v lete stretnúť Zdenku Prednú (25). Pre zdravotné problémy odložila aj vydanie tretieho albumu
Bratislava je nielen mesto vhodné na štart hudobnej kariéry, ale aj mesto znečisteného prostredia a alergikov. Pocítili ste to na vlastnej koži? Asi na tom niečo bude, lebo v Štiavnici som až také problémy nemala. Okrem sennej nádchy mám od februára potravinovú alergiu, na ktorú mi nič nezaberalo. Pri prvej reakcii som opuchla takmer zo všetkého. Bolo to v období, keď som sa vrátila z Barcelony, kde sme to trošku prehnali s morskými plodmi. Momentálne nemôžem konzumovať mlieko ani krevety a v reštaurácii si dávam pozor, aby jedlo nebolo prihrievané v mikrovlnke. Liečba homeopatikami a najmä biorezonancia bola moja posledná šanca. Raz je to horšie, inokedy lepšie. Uvedomujem si, že za týždeň sa nevyliečim.
Dôverujete alternatívnej medicíne?
Skúšam. Nie je mi to cudzie aj preto, že liečba zaberá. Nemala som na výber. Každú chvíľu opuchnuté oči aj ústa. Z toho, ako som vyzerala, som bola smutná.
Obmedzuje vás to?
Veľmi. Predsa len, som žena. V takom stave sa mi nechcelo chodiť ani von. Prvý raz som opuchla na začiatku nahrávania albumu a dosť ho to ovplyvnilo. V dôsledku vnútorného opuchu sa mi horšie spievalo, v hlase nebola potrebná farba ani radosť, a preto sme niektoré veci museli prehrávať.
Nie všetko dokážeme ovplyvniť, ale môžeme sa prinajmenšom poučiť. Aj choroba je akýmsi zdvihnutým varovným prstom, ktorý nás prinúti prehodnotiť svoj život.
Všetko zlé je na niečo dobré. Veľa som rozmýšľala a dospela k tomu, že sa budem venovať naplno len tomu, čo ma baví a viac si vážiť veci na prvý pohľad samozrejmé. Treba sa tešiť zo života, z každého dňa, lebo tu nie sme večne. Keď je človeku najhoršie, pochopí, že zdravie je skutočne na prvom mieste.Máte vraj aj alergiu na alkohol. Pre konzervačné látky nemôžem piť víno a iné už ani neskúšam.
Ste teda zástankyňa tvrdenia, že zabaviť
sa dá aj bez alkoholu?
No, ja som sa to naučila (smiech). Aj na Pohode sme sa výborne zabavili bez alkoholu, škoda len, že to tak dopadlo.
Boli ste na Pohode aj v ten tragický deň?
Bola som tam s kamarátmi a frajerom, ktorý spoluorganizoval súťaž v tancovaní. Zrútenie stanu som však nevidela. Pred búrkou sme sa schovali v penzióne, v ktorom sme boli ubytovaní, v areáli letiska ostal len kamarátkin priateľ. Našťastie sa mu nič nestalo, bol len v riadnom šoku. Je hrozné, čo sa stalo, ale každý je zodpovedný predovšetkým sám za seba. Počasie je čoraz nevyspytateľnejšie a ja mám pred ním veľký rešpekt, preto zbytočne neriskujem.
Verejnosti ste známa predovšetkým ako jedna z úspešných tvárí SuperStar. Bolo jednoduchšie si spev vysúťažiť ako ho
študovať?
Pôvodne som chcela ísť do Brna na JAMU, ale tri razy sa mi nepodarilo načas poslať prihlášku. Som v týchto veciach dosť ľahostajná. Krajinné inžinierstvo malo byť pôvodne len medzizastávka, no nakoniec som štúdium dokončila a celkom ma bavilo. Keď som bola v SuperStar, študovala som už v treťom ročníku, bola by škoda to len tak nechať.
Krajinné inžinierstvo má blízko k ekológii. Žijete ekologicky?
Určite. Separujem odpad, snažím sa jesť biopotraviny, používam ekologicky neškodné čistiace a pracie prostriedky, nekupujem vajcia z klietkového chovu. A trošku pomáham aj zvieratám v útulkoch.
Váš pes Burko je toho dôkazom?
Áno. Burko má obrovské šťastie – priamo z poľa sa dostal ku mne do postele.
Celebrity si väčšinou potrpia na „značkových“ psov s rodokmeňom, ale Burko je oriešok ako vyšitý.
Psíky z útulkov majú za sebou veľa zlého. O to viac si vážia, ak im človek dá domov, ak sa o ne stará a ľúbi ich. Burko je už veľký pán. Neviem, či si ešte spomenie, kde bol predtým. Keď sme ho s Petrom (Šarkanom) našli, prvé dva mesiace chodil stále za mnou. Preto som si ho aj nechala a náš druhý najdúch Boba ostala Petrovi.
Namiesto majetku ste si so Šarkanom delili psov, ani rozchod ste nejako extra neprežívali. Nebola to až taká veľká láska?
Jasné, že sme to prežívali, ale nebudem sa ukazovať uplakaná na titulných stránkach časopisov. Nevravím, že sme ostali kamarátmi zo dňa na deň, aj my sme prešli horšími obdobiami. Všetko sme to však zvládli s rozumom. Aj preto, že Peter je naďalej mojím manažérom. A nech už mi nikto nevraví, že to nebola veľká láska, pretože každá je tá najväčšia. Človek sa do nej vkladá celý, len to niekedy nestačí.
Je dobré mať partnera a manažéra
v jednom?
Nie je to dobré. Určite by som sa tomu v budúcnosti vyhla. Spočiatku sa to zdá super, ste stále spolu, po čase to však príde... Obdivujem ľudí, ktorí dokážu byť spolu nonstop. Musia to byť nesmierne pokojné povahy.
Mohli ste si nájsť nového manažéra a ostať so Šarkanom...
(smiech) Jáj, to už nešlo. To už bolo v inej fáze.
Ženy si hľadajú rovnaké typy mužov. Čo má spoločné váš terajší partner, tanečník Dušan, so Šarkanom?
Asi len to, že majú hnedé vlasy. Povahou aj výzorom sú celkom odlišní. Dušan je odo mňa mladší o pol roka, Peter bol starší o trinásť rokov. Peter je rozlietaný, stále niečo rieši, Dušan je pokojnejší, vie povedať, čo si myslí, má svoj názor a drží sa ho. Určite nie som ten typ ženy, ktorá by sa výsostne držala jednej šablóny.
Kde ste sa zoznámili?
Na krste môjho druhého albumu. Bola to náhoda, asi osud. Pôvodne tam totiž vôbec nemal byť. Vtedy som ešte chodila s Petrom, tak sme nič neriešili. Dlho sme boli kamaráti a potom to prišlo.
Uživí vás hudba aj v čase finančnej krízy, keď firmy šetria na večierkoch?
Je toho menej, ale zatiaľ ma uživí. Nechodím nakupovať šaty a šperky každý deň, aj z toho som vyrástla. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy absolvovala svoj typický nákupný ošiaľ.
Pritom bodujete v rebríčkoch o najštýlovejšiu speváčku. Po kom to máte?
Neviem, mamina má blízko k móde. Voľakedy si veľa vecí šila a dokonca robila miestnu štiavnickú modelku. Má z toho obdobia aj nejaké fotky s trvalou. (smiech)
Dovolíte si v tomto období odmietnuť pracovnú ponuku?
Odmietam halfplejbeky a plejbeky, aj keď niektoré akcie, napríklad vystúpenia v televízii, sa inak urobiť nedajú. Od SuperStar, kde sme si tie príšerné halfplejbeky riadne odkrútili, hrám už štyri roky naživo a to je moja vizitka. Isteže, bolo by jednoduchšie prísť na akciu s CD, nemusieť sa deliť o zisk s manažérom a kapelou, nemusieť chodiť o tri hodiny skôr kvôli ozvučeniu, ale o čom by to potom bolo? Len o zarábaní.
Aké máte pocity, keď počujete svoju pieseň v rádiu?
Keď som nahrala prvý singel Len ty smieš, bolo to zvláštne, také naplňujúce, ale postupne som si zvykla. Na jednej strane je to príjemný pocit, ale na druhej, keď čakám v rade na paradajky a začnú hrať v obchode Keď to nejde, naozaj neviem, ako sa mám tváriť. Rádio vlastne počúvam len počas ciest na koncerty. Náš šofér Miloš už vie, že pri mojej piesni treba preladiť. Stačí mu na koncertoch.
Ste nielen autorka a interpretka, ale snažíte sa zvládnuť hru na hudobných nástrojoch. Ktoré sú to?
Začala som intenzívne hrať na klavíri, ešte ako dieťa som chodila na flautu, neskôr na bicie. Bicie a basová gitara ma lákajú najviac, ale potrebujem skôr melodický nástroj a tým je práve klavír a gitara. To ma až tak nebaví, je to také „ohníkové“. (smiech)
A popularita vás baví?
Málokedy. Vďaka nej sa mi však ozval lekár, ktorý ma momentálne lieči, a ku ktorému by som sa asi inak nedostala. To je podľa mňa tiež zásah zhora. Nikdy som si nevedela popularitu užívať. Ani počas SuperStar, keď tam tie deti pišťali. Akosi som necítila, že by mi to malo patriť. Ako si nepripúšťam kritiku, neprežívam ani pochvalu.
Nerobí vám dobre, keď vás niekto pochváli?
Podľa toho, kto to je. Keď je to človek, ktorého rešpektujem, tak áno. Často sú to však len slová do vetra, ale viem vycítiť, kedy je to úprimné a vtedy mi to dobre padne.
Jana KOLLÁROVÁ
Darí sa vám plniť predsavzatia, ktoré ste si dali do nového roku?
29% 
47%